Prvýkrát som o ňom počul ako päťročný. Nakazil som sa čiernym kašľom a vyzeralo to so mnou veľmi zle. A keď sa k nemu pridružil aj zápal pľúc, lekári povedali mamke, aby bola pripravená na najhoršie. Ešte dnes si spomínam, ako som sa budil v noci na bolestivé kašľanie, ako som vykašliaval hustý hlien a ako mi nedochádzal dych. A potom som ho uvidel. Chlapec v mojich rokoch sedel na konci nemocničného lôžka a kašľal za mňa, keď ja som už nevládal. Spýtal som sa ho slabým hláskom, kto je, ale on si dal len prst na ústa a zmizol.