Spýtajte sa Ondra... Zoznam autorových rubrík: Aforizmy, Kultúra, Zábava, Môj názor, Epigramy, Poézia, Próza, Literárne maličkosti, Politikárčenie, Odpozorované, Ondro, Súkromné
Ak niekto nadáva na vládu, konkrétne na ministra Prokopoviča, robí tak len z neznalosti problematiky. Vraj cestovné zdraželo - figu! Mne sa podarilo autobusom dostať z Prešova do Rimavskej Soboty za neuveriteľných 47 Sk! Ako za starých čias.
Svojho času žil v Lučenci jeden veľmi zaujímavý človek. Volal sa Miloš a bol to čudák.
Názov článku som si požičal v trošku pozmenej podobe z dielka Romaina Rollanda. Možno som ho mal nazvať Paranormálne javy u nás, nakoniec, posúďte sami.
Tieto tri slová na nás denne útočia z médií, plagátov a už i z cigaretových škatuliek. Napriek tomu si tabakový priemysel, predstavovaný nadnárodnými koncernami, ako Phillip Morris alebo R. J. Reynolds naďalej mastia kapsy a zaznamenávajú každý rok obrovské zisky. Za to, že dnes môžeme robiť také kúzla, že si potiahneme z akéhosi horiaceho čuda a potom nám vychádza dym z úst a nosa (dobre, že nie aj z uší), vďačíme Kolumbovi, ktorý objavil Ameriku. A následne istému sirovi Raleighovi Walterovi, ktorý tento (zlo)zvyk amerických Indiánov spopularizoval a rozšíril v Európe. Proti fajčeniu sa dnes vedie obrovská kampaň a osveta. Fajčiari sú vytláčaní z reštaurácií, nesmú fajčiť na zastávkach MHD, na pracoviskách. Priestor na fajčenie sa neskutočne zužuje. S fajčením prestal aj minister zdravotníctva, čo signalizuje ďalšie útoky proti fajčiarom. Lebo vieme, že poturčenec horší Turka. Pomaly sa udomácňuje slogan - MODERNÉ JE NEFAJČIŤ a tak je to v poriadku. Ale nie vždy to bolo tak.
Bolo to veľmi dávno, keď sme sa vybrali s Dodom do Bulharska na dovolenku. Vtedy ešte do BĽR. V tých časoch veľa možností na cestovanie nebolo a my sme chceli konečne uvidieť more. Po nekonečne dlhej ceste autobusom, sme sa konečne ocitli na mieste. To letovisko sa volalo Oazis. No poviem vám, že od oázy malo poriadne ďaleko. Všade špina, odpadky voľne porozhadzované okolo chatiek, pitná voda dovážaná v cisternách, turecké záchody. No čo už, aspoň more si vychutnáme, mysleli sme si naivne. To, čo nás čakalo pri pohľade na more, by položilo aj starého morského vlka.
Sú záležitosti, ktoré z duše neznášam. Medzi také patrí vysedávanie u holiča, alebo v preplnenej čakárni u lekára. A behanie po úradoch mi naháňa doslova hrôzu. Potom sú veci, či skôr povinnosti, ktoré tiež nemám bohvieako v láske, ale ktorým sa jednoducho nedá vyhnúť. Napríklad pohreby. Žiaden človek sa im nevyhne, každý už stratil niekoho blízkeho, známeho, priateľa. Sám neviem, koľko pohrebov som už absolvoval, iste ich bolo dosť. Ale jeden pohreb mi zvlášť utkvel v pamäti. A o ňom by som chcel.
Je neskorý večer, sedím v letnej záhrade, dopíjam zvyšky cinzana, dnes mám meniny. Gratulanti už odišli, mne sa akosi nechce, zmocňuje sa ma splín.
Mám rád leto, ale nie preto, že je teplo, to rozhodne nie, keď vystrelí ortuť teplomera nad 25 st., okamžite švihám k moru, alebo aspoň k nejakej mláke. V najhoršom (?) prípade do chladnej pivnice, kde čapujú dobre vychladené pivko. Mám rád leto hlavne preto (páni, ešte sa mi to aj rýmuje), lebo je sa načo pozerať. V každom chlapovi je kus voyera, kto tvrdí opak, klame. Rád sa pozerám na sporo oblečené babenky, ako sa presúšajú po meste a chválim Pani módu, že tak šetrí materiálom.
Minule ma na ulici pristavil jeden s cigaretou v ruke, že či nemám oheň. Vysvetlil som mu, že oheň so sebou nenosím, lebo je to nebezpečné, ale mám zapaľovač a ním sa nejaký ten ohník urobiť dá. Usmial sa, vraj sa mu páčia vtipní ľudia a pripálil si.
Poznáte to, ráno vstanete, ako sa hovorieva, ľavou nohou z postele, a potom maléry akoby ste priťahovali. Nepamätám si, ktorou nohou som včera ráno vstával (strednou určite, v mojom veku je to už nezabudnuteľný úkaz), ale o "zábavu" som mal postarané až do večera. No, posúďte sami.
Včera som sa chvíľu pozeral na taliansky kanál Rai Uno, kde od rána vysielali v jednom kuse spomienkové bloky na kňaza, na človeka, ktorý v sobotu odišiel tam, odkiaľ už niet návratu.
Prirovnala si lásku k vírusu. Obaja vieme, že tieto vírusy, ak nemajú živnú pôdu, zakapú. Je pravda, že muži v mojom veku sú už málo imúnni voči takýmto infekciám, no čert to ber, nikdy som nebol chorý, tak raz to snáď prežijem. Existuje jedna veľmi účinná vakcína, ktorá sa získava zo vzájomnej nevšímavosti a ľahostajnosti.Dúfam, že ju nebude treba aplikovať.
