Spýtajte sa Ondra... Zoznam autorových rubrík: Aforizmy, Kultúra, Zábava, Môj názor, Epigramy, Poézia, Próza, Literárne maličkosti, Politikárčenie, Odpozorované, Ondro, Súkromné
Nedávno som si v tlači všimol článok o Depardieuovi, v ktorom sa písalo, že denne zvládne aj štrnásť fliaš vína. Hoci sa postavou už priblížil k svojmu filmovému hrdinovi Obelixovi, to množstvo sa mi vidí predsa len prehnané. Jeden náš známy, volá sa Lajči, je síce vínkar parekselans, ako rád o sebe skromne tvrdieva, ale po šiestich litroch sa už aj on postaví na nohy len veľmi ťažko.
Konečne je to tu. Markíza prišla s jesennou programovou ponukou a treba povedať, že opäť zabodovala. Oplatilo sa čakať. Ten Rakúšan na šéfovskej stoličke len potvrdil, čo sa o ňom pošepkávalo - tvrdo bude presadzovať kvalitu. Píplmetre sa určite zbláznia.
Rád by som objasnil, prečo si myslím, že konzumenti vína sú menej agresívni ako tí, čo pijú ostré. Bolo mi vytknuté, že často odbočujem od témy, a to v rozhovore s niekým aj v článkoch na blogu. Výčitku som schytal od úprimného priateľa pri celkom obyčajnom posedení vo vieche. Pokúsim sa na ňu zareagovať čo najstručnejšie, ale ponajprv malé vysvetlenie.
V pätnástich si to ochutnal prvýkrát. Povinná deväťročná jazda na základke sa práve skončila a s chalanmi ste sa zrazu cítili prenáramne dospelí. Na lavičke v lučeneckom parku, zo všetkých strán dobre stráženej starými platanmi, ste chvatom stiahli pollitrovku kontušovky, vyprázdnili pár fliaš piva a v dyme z lacných bystríc ste spriadali fantastické plány do budúcna, ktoré stopro vyjdú, lebo pri chľaste vyzerá všetko jednoduché a ľahko uskutočniteľné.
Zo všetkých živých tvorov iba človek vie, že raz zomrie. Neprišiel som na to prvý, lebo ma už dosť dávno predbehol akýsi Voltaire, ale aj tak je skvelý pocit, ak vaše myšlienky korešpondujú s myšlienkami velikána. A spomenutý, zvaný človek, v istom období svojho života začne - ak to stihne - premýšľať, ako sa dôstojne odpratať z tohto sveta.Začne si napríklad odkladať peniaze, aby pozostalí mali čo najmenšie výdaje, lebo pohreb, vážení, vonkoncom nie je lacný špás. Najbližším aspoň naznačí, aký obrad si želá, lebo nie každý túži skončiť v peci a zasa nie každý znáša pažravé červy. (Ako najprijateľnejšia sa ukazuje hibernácia, lenže zimy u nás už nie sú, ako bývali, a tak tento variant odpadá.)Veci by si mal človek dať s rodinou do poriadku včas a mal by o nich hovoriť nonšalantne, zľahka, aby nikoho nevydesil - najlepšie pri nedeľnom obede, keď je celá rodina pohromade.
Mám známeho, meno nie je dôležité, volajme ho Béla, ktorý je v užších intelektuálnych kruhoch známy ako neplodný spisovateľ a excentrický hudobník.V strednom veku miloval swing, nevynechal nijakú swinger party, obdivoval veľké ženské ozdoby, a tak ho prezývali aj Čarodejník z Krajiny kôz.
Zaregistroval som ďalší z prieskumov verejnej mienky na tému Koho by ste volili, ak by sa voľby uskutočnili tento víkend? Prieskumnou vzorkou bolo 1200 respondentov.Tisícdvesto odpovedajúcich ľudí (moje nervy!), také množstvo a niekoľko ráz do mesiaca! Dočerta, páni, a kde som ja?,
V lete 1985 sa stalo aj toto: V polovici júla sa v Londýne a Philadelphii aj vďaka esám, ako je Judas Priest, Queen, Black Sabath, Eric Clapton či Led Zeppelin, konal hádam najväčší hudobný charitatívny koncert na pomoc hladujúcej Etiópii. Vyzbieralo sa na ňom takmer tristo miliónov dolárov.V tom čase si v Košiciach autor tohto článku horko-ťažko dal na kôpku dajaké úspory a od vekslákov pri Tuzexe kúpil ani nie celú stovku dolárov.Potom hladoval aj on, ale jediným koncertom, ktorý sa v tom čase konal, bola cigánska kapela vyhrávajúca v jeho žalúdku.O týždeň sa mal ísť po prvý raz v živote pozrieť na „Západ“, ktorý v jeho svete v tom čase reprezentovala čudne komunistická Juhoslávia.
Falko je kamarát a je tak trochu na hlavu. V mladosti skočil „feješku“ do Hornádu pri splave, pozdravil sa so šutrom a odniesla si to hlava a dva stavce medzi lopatkami.Keď o tom rozpráva, ukazuje na vystrihanej hlave jazvu veľkosti kravskej „tejto“ a smeje sa ako blázon - veď som mohol tu nebyť už. Jazyk chápe veľmi zaujímavo, lebo so súcejšou slovenčinou sa rozišiel už v matkinom bruchu.
Bolo to dávno. Niekomu sa pri tejto príslovke vynorí doba, keď to vzdali dinosaury, ďalšiemu sa vybaví hento a inému zas tamto.Keď sa Ondra pýtali, kedy mal posledne s Marou onô, tak povedal, že to bolo už veľmo dávno, hádam aj tri dni tomu budú.Skrátka, slovko „dávno“ je pojem relatívny.Ja mám však na mysli dobu nerozborných bratstiev, časy voľnej lásky, keď ani prejavy náklonnosti medzi mužmi na verejnosti nikomu neprekážali.
Slovensko nikdy nemalo núdzu o komické dvojice. Spomeňme len Lasicu so Satinským, Nogu a Skrúcaného, Andyho Krausa s Marcinom či Braňa a Noru.Žiaľ, niektoré dvojice z rôznych príčin zanikli a tie, ktoré zostali, za veľa nestoja. Tá diera, ktorá po nich ostala bola obrovská a Slováci milujúci humor, boli nešťastní.A potom sa objavili Oni. Nikto nevie, kde sa tu zrazu nabrali, jednoducho sa len tak vyskytli. Dvojica, ktorá si vzala na svoje plecia neľahké bremä - pozdvihnúť zábavný žáner na úroveň, akú si zaslúži.Dámy a páni - Škripek a Kuffa.
Napísala mi Jamila Kabamba, jeden mladá dievčina. Keď som si prečítal od nej e-mail, moje srdce pookrialo a od radosti som si takmer zanôtil Na detvianskom moste.Už už som si „šteloval“ ústa na vysoké „cé“, keď som si všimol otvorené okno v izbe. Ejha, to bolo tesné! „Repčíci“ sú všade a bohvie, akú pokutu by mi vyrúbili. So SOZA sa nehodno ťahať za prsty a ani za nič iné.
Niektoré noviny a časopisy sa dajú použiť na všeličo, len nie na čítanie, to je fakt. Sú knihy, po prečítaní ktorých sa čudujete, že si vydavateľ ešte nesiahol na život. No a v neposlednom rade tu máme televízne kanály, ktoré sa pokojne zaobídu aj bez toho prívlastku. To sú fakty tiež.Markíza, najsledovanejšia televízia, mediálny Taipei 101 slovenskej kultúry, medzi ne, našťastie, nepatrí.
Pred takmer štyrmi rokmi som sa začal hýbať. V mojom prípade pohyb znamená plávanie, beh, rýchlu chôdzu a bicykel. Mohol by som ešte pridať squash, hod oštepom či jazdu na koni, ale radšej to nenapíšem. Nieže by mi to moja vrodená skromnosť nedovolila, ale tieto aktivity idú mimo mňa a klamať sa nepatrí.Hádam by som mohol ešte spomenúť trojskok, ktorý som absolvoval raz v mladosti, keď sa manžel istej paničky vrátil nečakane domov.
Závisť je vlastná sestra žiarlivosti. Hranica medzi nimi je tenšia ako dentálna niť a predsa tieto fenomény musíme vnímať rozdielne.Nebyť žiarlivosti, nemáme dnes toľko vynikajúcich románov ako sú diela Steelovej či Pilcherovej. Ale ani Othella, to vieme.Kým žiarlivosť je často iba jedna strana mileneckého trojuholníka, závisť má tých strán oveľa viac, ktoré veselo metastázujú všetkými smermi. Od závisti môžete prasknúť, zblednúť ale i zozelenieť. Ak natrafíte na ulici na zeleného mužíčka, nejasajte, nestretli ste Marťana.
Mám rád vo všetkom poriadok a jeden problém ma tak trošku kvári.Už dlhší čas sa chodím strihať k tej istej holičke. Keďže sa v salónoch už dávno neholí, holička to asi nebude, ale nemôžem ju nazvať ani kaderníčkou, lebo ku kaderníčkam chodia ženy, a ja žena nie som, to viem nabetón.
Niekto má najviac starostí s tým, že robí všetko pre to, aby žiadne nemal. Je to prirodzené, veď komu by už nejaké starosti chýbali?Ovšem, ak by onými starosťami nebolo to, ako a kde minúť pár melónov. Lebo sú aj príjemné starosti.Opýtajte sa Geissenovcov.
Ráno vstaneš, poloslepý zapínaš počítač, uvaríš si kávu, prebehneš si správy. JUDr. Richter je ešte stále ministrom a JUDr. Gašparovič po výlete v Tatrách na ďalší nepôjde, Jalta sa nekoná. Tak už to chodí.Ešte olajkuješ pár statusov na fb, prečítaš si e-maily, v duchu ponadávaš na Gorilu za bombastickú ponuku novej evitovky, kriste, to nevedia, aký žáner si u nich objednávaš?Vymažeš spamy, spucuješ suseda, ktorého pes sa ti znovu vyšťal predo dvere, odchádzaš z baraku.
Z autorádia mi doznievala pohodovka od sira Paula McCartneyho Venus and Mars, ktorú vystriedal sir Rytmus ani neviem s akou chobotinou, lebo našťastie som už bol v cieli svojej cesty.Práve som vystupoval, keď sa mi ozval mobil. No, ozval, to sa len tak hovorí, je to metafora, po našom prenáška, vieme?Na displeji neznáme číslo, iste nejaká anketárka. Ale bolo to čosi iné.
Prepáč, že takto verejne, viem, že budeš prskať ako rozštelovaný trabant, ale mne je to už voľné. Nič s tým neurobíš, toto už neovplyvníš, tak ako ani ja nedokážem ovplyvniť otáčanie Zeme.Časy, keď si ma ovládala, sú preč, s tým sa musíš, drahá, zmieriť.
