Kto si myslel, že Susedia sa vo svojej úbohosti už nedajú prekonať, sa sakramentsky mýlil. To, čo splodili tvorcovia Paneláka, je minimálne na podmienku.
Scenáre k jednotlivým dielom písané zrejme v aute cestou do štúdia, škrobené dialógy, mdlé, neprirodzené herecké výkony.
Andy Kraus ale môže byť spokojný - sledovanosť seriálu je vysoká, honoráre tvorcov a hercov zrejme tiež.
Napokon prečo nepodojiť komerčnú TV? Sú to jej peniaze a má ich určite dosť. Ak sa rozhodne trebárs z Erika Lakatošovie urobiť hlásateľa správ, je to výlučne jej vec. A možno by to časť divákov aj privítala.
Aby som sa vrátil k Paneláku. Nechcem sa dotknúť veľkej časti milovníkov tohto braku, je to iba môj subjetívny názor. Pre ostatných vypichnem aspoň dva klady - vysiela sa vo farbe a nie je to povinné.
Umenie ako spoločenský jav má veľký vplyv na formovanie človeka. Z dnešného aspektu sú to hlavne film a televízia.
Ísť do kina na nejaký dobrý film ešte nezaručuje plnohodnotný umelecký zážitok. Minule som v kine bol, ale z deja si veľa nepamätám - šušťanie vrecúšok s popkornmi, sprevádzané nemiestnymi poznámkami adolescentov, grganie a iné pazvuky. K tomu všetkému dáma sediaca predo mnou zahalená do výparov akéhosi útočného parfému, takže dýchať sa dalo len ústami. A keď vedľa sediaca slečna začala hladkať svojho mládenca po členkoch, som to už načisto vzdal.
To sa vám pri sledovaní televízie nemôže stať. Zapnete debnu, pohodlne sa usalašíte, zvolíte si kanál, ktorý chcete sledovať, a pohoda. A nikto vás neruší. Samozrejme, pokiaľ sa vaša spolubývajúca nerozhodne práve vtedy vysávať. Tí, čo majú služobníctvo, takýto problém nemajú. Im možno rozkázať.
O úrovni programov našich televízií som si už dávno prestal robiť ilúzie. Ale nezazlievam im to. Komerčné sa riadia jednoduchou rovnicou - dopyt = ponuka. Takže paneláky, ružové záhrady či iné umelecké skvosty tu budú zrejme naveky. Vkus diváka sa mení len veľmi ťažko a pomaly.
O úrovni verejnoprávnych slušne pomlčím.
Ozaj, ktovie, načo si kúpil televízor František Mikloško?
