V starších filmoch nenájdete scénu, v ktorej by sa vyskytol herec, či herečka bez cigarety. Čo by to bola za milenecká scéna, ak by si pred milovaním milenci nezapálili? Najprv sa kvalitne ofúkli dymom, potom pán naučeným gestom rozgniavil cigaru a dáma spôsobne uhasila cigaretu v drahom popolníku. A šup do postieľky! Tam dáma ešte zrejme vo fajčení pokračovala, ale to nám už neukázali.
Ale ani divák v kine neprišiel o pôžitok z fajčenia, pokojne si mohol počas filmu zapáliť. Ak tak urobili hoci len piati, nie veľmi bolo vidieť, čo sa na plátne odohráva.
Skrátka, fajčenie patrilo k spoločenskému bontónu a na nefajčiarov sa pozeralo prinajlepšom ako na čudákov.
Fajčiť som začal ako každý - z frajeriny. Prvú cigaretu si pamätám dodnes. Mal som 13 rokov a chalani, ktorí už prešli cigaretovým krstom, sa išli zájsť od smiechu, keď videli, ako sa dusím. Hneď po prvom vtiahnutí dymu som myslel, že mi utrhne pľúca. Napriek tejto skúsenosti som fajčil ďalej, kradol som otcovi bystrice a marice, ktorých mal v kredenci stále zásobu. Ale ak fajčíte, dlho to pred rodičmi neutajíte. Roztrúsený tabak po vreckách nohavíc a nevábny dych boli dostatočným dôvodom na to, aby ma jedného pekného dňa vzal otec na paškál.
"Fajčíš?"
"Nie"
"Pýtam sa ťa ešte raz, fajčíš?" A otcova pravačka sa nebezpečne pohla.
"Áno"
"A prečo fajčíš?"
"Neviem, všetci chalani fajčia."
"To znamená, že ak všetci tvoji kamaráti budú kradnúť, budeš aj ty?"
"Nie."
"Tak mi potom vysvetli, prečo fajčíš. Chutí ti to?"
To už som nemal ďaleko do plaču. Ako mám otcovi vysvetliť ten povznášajúci pocit z toho, že s cigaretou v ústach sa cítim dospelejší? Ako mu vysvetliť, že pred babami sa cítim väčší frajer?
Nakoniec mi otec ešte dohováral a uzavrel to tým, že pokiaľ ma bude živiť, neželá si, aby som fajčil. Sľúbil som mu to, ale akosi som nedokazal splniť sľub. Žiaľ, dodnes.
Cigareta sa stala mojou vernou spoločníčkou a vernosť ja viem oceniť. No, zbavte sa niekoho, kto je vám roky verný!
My sme v mladosti nemali toľko osvety, nikto nám nevysvetľoval možné následky fajčenia. Nikto nám neukazoval otrasné snímky zdevastovaných pľúc, aké dnes možno uvidieť kdekoľvek na nete.
A napriek tejto masívnej protifajčiarskej kampani, čo vidíme? 12-14 ročné deti si veselo vypaľujú zobáky. Mňa osobne zaráža skutočnosť, že je medzi nimi veľmi veľa dievčat. Ktovie prečo? Komu chcú zaimponovať? A čo je ešte zarážajúcejšie, títo nádejní klienti onkologických kliník, sa tým, že fajčia, ani veľmi netaja. Veselo si dymia na ulici, pred školou či pred vchodmi domov. Zdá sa, že rodina, škola a spoločnosť májú ešte rezervy vo výchove. Som z toho smutný.
V mojom okolí je už veľa ľudí, ktorí prestali fajčiť a to z rôznych príčin. Niektorí s tým sekli hneď po prvom drastickom zdražení tabakových výrobkov, iní zo zdravotných dôvodov. Ale mnohí, a to je potešujúce, prestali fajčiť preto, lebo si uvedomili, že MODERNÉ JE NEFAJČIŤ.
Tak a mám ďalší článok do svojho blogu. Pohľad mi padol na popolník,v ktorom sa povaľuje iba j e d e n ohorok.
Asi začínam zmodernievať. Moje deti sú už moderné.
