Kamaráti, ktorí už mali krst ohňom a dymom za sebou, ťa naučili šlukovať a zmysluplne využívať veľké prestávky v škole. V školskej záhrade mali postavený „bunker“, kde ste sa mohli s cigaretami nerušene predvádzať jeden pred druhým, druhý pred tretím a tak ďalej, až kým vás nenačapal školník.
Súdruh riaditeľ vás rad za radom vytiahol pred tabuľu a pred celou triedou (aspoň dievčatá mohol poslať preč!) vás nazval chuligánmi, ktorí kazia povesť socialistickej školy. O škodlivosti fajčenia ani slovo, lebo fajčenie bolo v tých časoch zdravé.
Potom vás jedného po druhom vyťahal za pačesy. Bolelo to ako šľak, normálne si cítil, ako sa odlepuješ od zeme a začal si levitovať. Indickí fakíri si na tom dosť zakladajú, a pritom to až taký veľký kumšt nie je. Iba to poriadne bolí.
Na strednej, takmer dvesto kilometrov od domova, si už bol frajer ako sa patrí. Nikto ťa nepoznal, a fajčiť si mohol takmer bez obmedzení.
Ako sedemnásťročný si dostal od otca písomné povolenie, že smieš fajčiť. Bol to od neho taktický ťah, vedel, že tak ďaleko nemá na teba dosah a keď budeš chcieš smokliť, tak ti v tom nijako nezabráni. A nechcel, aby si mal zníženú známku z chovania (vtedy ste sa ešte chovali, správať ste sa začali až neskôr), ak by ťa v školskom alebo internátnom záchode nachytali s detvou v hube.
Pánabeka, až vtedy si sa stal skutočným frajerom - matikár, rýdzi dvadsaťštyri karátový Maďar (píšte, lebo idem kontrolujem!), mladá angličtinárka, ktorá vraj mala viac frajerov ako angličtina slovesných tvarov, zástupca riaditeľa, ktorý bez mihnutia oka kaličil úslovia a porekadlá (kto má psa, palicu si nájde), telocvikár, alkoholik, ktorý sa raz tak zdrbal zo švédskej debny, že si rozbil buteľku rumu ukrytú v teplákoch a ďalší a ďalší, učitelia i personál školy, bezstarostne si bafkajúci zo svojich čmudidiel. A neďaleko od nich TY!
Fajčiť si neprestal ani v dospelosti, napokon fajčil takmer každý v tvojom okolí. Z vonku to vyzeralo, že kto nefajčí je exot, ktorý akosi nezapadá do spoločnosti.
Fajčenie skrátka patrilo k bontónu, kto nefajčil s nami, išiel proti nám.
Žiadna, alebo len minimálna osveta o škodlivosti toho pľuhavstva, čmudilo sa všade, na svadbách i na pohreboch, za sústruhom i za rysovacou doskou, fajčili straníci i disidenti, chudobní i tí majetnejší. Nebol film, v ktorom by sa nefajčilo a tak si mohol vidieť, ako hlavný hrdina, veľký milovník, fajčí nielen pred i po, ale aj počas milovania. A milenka, prirodzene, fajčila tiež.
Roky šli a biedne tabakové spoločnosti ako sú Philipp Morris či British American Tobacco i vďaka tvojmu sponzoringu nepadli na hubu. A ako si všímaš dnešnú mládež - mládencov či dievčatá, tak sa o svoju budúcnosť báť ani nemusia.
Desaťročia si s neopakovateľným pôžitkom otváral škatuľku za škatuľkou, prefajčil si majland a nikdy ti nenapadlo, že by si s tým mohol niekedy prestať.
Jedného dňa si s tým však sekol. Spočiatku to boli galeje, trpel si ako zviera, ale vydržal si. Ak máš motiváciu, dá sa.
Nedávno si stretol priateľa, s ktorým si kedysi vymetal podniky. Zašli ste na kávu a kým ju barmanka neurčitého vzhľadu (niečo medzi Karlom Rodenom a Mojsejevovou) chystala, ponúkol ťa marlborkou. Povedal si mu, že už takmer rok nefajčíš. Najprv si myslel, že žartuješ, ale keď zistil, že to myslíš vážnejšie ako Onur so Šeherezádou, len pokýval hlavou.
Keď ste sa potom vonku lúčili, povedal čosi, čo ti už dávno nikto nepovedal - si frajer, človeče!
