Bola to, jemne povedané, koketa, ktorej sa očividne páčilo, ako jej chlapi nadbiehajú. Bodaj by nenadbiehali! Bol to vskutku kus nádhernej ženy, akýsi klon Penélope Cruzovej.
Pracovala v dcérskej spoločnosti, a tak nie div, že si ju predtým nevidel. Ale teraz ju vídaš každý deň, a nevieš sa jej nabažiť. Hoci len vizuálne.
Na školení sedela pred tebou tak, že si ju mohol nenápadne, neskôr i celkom okato pozorovať. Nosila pasentný kostým, a keď si sadala na miesto, hornú časť si vždy dala dole a tebe z tých vnád išlo roztrhnúť gate.
Posledný deň, keď sivovlasý lektor prednášal čosi o znižovaní nákladov ako o jednom zo spôsobov na zefektívnenie práce, sa kráska otočila a vaše oči sa stretli. Od prekvapenia ti nenapadlo nič lepšie, len na ňu žmurknúť. Usmiala sa!
Potom vás lektor rozdelil na dve skupiny a vysvetlil vám dôležitosť brainstormingu. Náhodou si sa dostal do „jej skupiny“ a potom už mohol prednášajúci ľapotať o význame skupinového tvorivého myslenia do zbláznenia! Tvorivé myšlienky ti napadali jedna za druhou, ale všetky vyústili len do hotelovej izby s tou čertovskou babou.
Po skončí školenia si sa poriadne nadýchol a oslovil ju. Že či by nezašla na kávu alebo na vínko. Na tvoje prekvapenie nebola proti a už si sa mohol tešiť na večer.
Hodinová sprcha, určitým partiám si venoval neobyčajnú pozornosť, to pre každý prípad. Každý prst na nohe prešiel zvláštnou procedúrou, strihanie nechtov - bohatstvo, ten pazúr na palci nie a nie odstrihnúť! Konečne povolil, budeš sa musieť pedikúre venovať asi častejšie.
Dôkladne holenie, zastrihnúť obočie - Brežnev by sa jej sotva páčil, ostrihať chĺpky z nosa a uší, potom nekonečné minúty vrtenia sa pred veľkým zrkadlom. Kurník, to brucho nie je nič moc, hádam ho voľná košeľa zamaskuje.
Na tvár si si našpliechal Ferragamo, zvyšok tela si mohol vychutnať vodičku od CK.
Do hodiny, kým sa máte stretnúť, tie vône zoslabnú a budú tak akurát. Poznáš to, nejdeš prvýkrát na rande.
Tá hodina sa vliekla ako pesnička Horehronie, ktorá sa rinula zo zapnutej telky. Až teraz si si ju poriadne vypočul a žasneš, kto mal tú odvahu poslať také niečo na medzinárodnú súťaž a potom sa ešte čudovať, že úplne prepadla. Prišlo ti na um, že by to o rok mohli autori skúsiť znova trebárs s pesničkou Považie.
Už len pätnásť minút! Hádam by si už aj mohol ísť, dole v bare si za minútku. Nie, ešte chvíľku počkáš, aby si nemyslela, že sa na ňu celý trasieš.
Konečne vchádzaš do baru, ONA tam už sedí a je krajšia ako všetko, čo si doteraz poznal. Po zdvorilostných frázach objednávaš večeru pre dvoch a šampanské. To nebude lacný špás, blyslo ti hlavou, ale nech, tá žena si to zaslúži. Len dúfaš, že sú to dobre investované prachy.
Vypili ste ešte dve fľaše šampusu, tá baba je v pití fakt dobrá, napokon je zo Žiliny. Bola už trochu liznutá, ale z jej šarmu to nič neubralo.
Dobre ste sa bavili a potom si sa spýtal, či si nedáte ešte niečo u teba na izbe. Bez slova súhlasila a ty si sa cítil, akoby si vyhral jackpot.
Na izbe už bez dlhých rečí ste sa na seba vrhli, vyzlečení ste boli skôr, ako by dokázala Belousovová vyšteknúť vetu o zlých Maďaroch.
Vášnivé bozky po celom tele, tá žena sa teda vyzná! Ale vo chvíli, keď si sa chcel predviesť zo znalostí francúzštiny, z telky na teba vystrelili smrtiace slová: „Viete, že až tri zo štyroch žien trpí aspoň raz za život vaginálnou mykózou?“
Nie, tak to si ozaj nevedel. Vstal si a vypol telku.
Vrátil si sa k nej bohatší o novú informáciu, povedal si prepáč, a chcel si pokračovať v milostných hrách. Ale už to nešlo. V ušiach ti rezonovalo varovanie o tej prekliatej mykóze.
Dnes to, miláčik, nepôjde, zašemolil si so stiahnutým hrdlom a tváril si sa nešťastne.
Povedala to nič, to sa stáva a začala sa obliekať. Pusa na rozlúčku, pokus o úsmev a odišla.
Ešte si počul, ako za dverami zašomrala niečo ako „nepil“ či čo.
Alebo to bolo debil?
