A môžem začať. Hm, začať...ale ako? O čom mám, preboha, písať? Veď ja nemám tému! Ako to len tí blogeri robia? V pohode zavesia denne nejaký článok, poniektorí aj tri. Tak to teda úctivá poklona, vážení, všetka česť!
Každému sa niečo zaujímavé prihodí, iba mne nič.
Mohol by som trebárs napísať nejaké pikošky z Mallorky a, verte bolo ich dosť. Ale potrebujem, aby mi niekto v diskusii šplechol do tváre, že to všetko píšem, len aby som sa predviedol?
Písať o tom, ako na pláži mladí Angličania, bieli ako etiketa na fľaši ginu Billingsgate, ktorý popíjali za ohradou plechoviek od piva, len aby mohli potom v hoteli hulákať do rána, vyhadzovať z okien televízory alebo sa pretekať, kto najďalej doští z balkóna?
Písať o tom, ako si s nimi nemohla alebo nechcela poradiť hotelová služba, hoci takmer rozobrali hotel na súčiastky?
Koho by to, prosím vás, zaujímalo? Veď sú na dovolenke, zaplatili dobrou menou, tak nech si mladí užijú, no nie?
O tom ja teda písať nebudem, opitých Angličanov predsa musel na dovolenke zažiť každý.
Mohol by som spomenúť príkladne ožratého Rusa, ktorý sa hral na pána Neodolateľného a stále obťažoval babenky, ktoré sa opaľovali hore bez. Niektoré boli hore ozaj bez, ale niektoré hrude by stáli za hriech. Žiadna mu nerozumela a väčšina si išla radšej zaplávať do mora. A náš macho, vzrušený ako nekrofil pred patológiou, sa pobral obšťastňovať ďalšie obete.
Tak o tomto už vonkoncom písať nebudem, to sú predsa úplne bežné veci.
Mohol by som napríklad zabŕdnuť do politiky. To je vďačná oblasť, tu sa dajú chytať dobré body. Lenže pozor, treba vedieť, o kom budete písať. Matovič je vhodná téma, ale ten už bol prefackaný z každej strany, dokonca i v médiách. I ďalši saskári by stáli za pár riadkov.
Alebo napísať niečo o tom arogantnom chrapúňovi, ktorý sa stále nedokázal vyrovnať s prehrou vo voľbách a len striehne na každú chybičku koalície, aby potom mohol na tlačovkách slovne exhibovať? Určite mu sťahuje anus, za pár mesiacov vyplávalo dosť špiny z uzatvárania nevýhodných kontraktov jeho ministrov.
A myslím si, že ešte aj vyplávajú.
Tak na to jedno ma určite nikto nedostane, o tom ja písať veru nemienim. Politiku nech si rozoberajú za to platení komentátori, však ich je neúrekom.
Vďačná téma je aj socha kráľa Svätopluka. Mohol by som s autorom, národným umelcom, urobiť pre blog SME malé interview.
Určite by som sa ho spýtal - Majstre, mohli by ste našim čitateľom prezradiť, čo ste chceli tou masou kovu nad tým konským falusom vyjadriť? Nemyslíte si, že kritika odbornej i laickej verejnosti je namieste? A na záver by som sa ho opýtal, čo odkazuje našim čitateľom, a on by mohol povedať, že konský.
No ale o tom ja písať nebudem, nepotrebujem, aby ma v diskusii poslali do pekla zanietení národovci.
Mohol by som čosi napísať o istej dvojici, s ktorou sme sa zoznámili na dovolenke. Raz prišli na pláž, pod kožou pár litrov jerezu, na koži nijaký ochranný faktor, prirodzene, usnuli v momente ako bábätká. Keď sa krajšia z dvojice zobudila, zatriasla partnerom a skríkla - preboha, vstávaj, veď už si ako Maiga. Spýtal sa jej, či taký pekný alebo čierny. Rýchlo si obliekli tričká, on s nápisom Milujem BMG Invest a ona s nápisom I am fuck machine. Podarená dvojica, len čo je pravda.
A potom, keď sme už v Košiciach pristávali a pasažieri pekne zatľapkali, oni tlieskali tak dlho, kým dvakrát nevyvolali posádku z kokpitu. Klaňačka ako v Národnom.
Ale nechcite odo mňa, aby som ich tu, nedajbože, zosmiešňoval. Nie, to určite nie je môj štýl.
Vravím, nemám o čom písať, kašlem na to. Hádam ma raz blogerská múza kopne. Len aby to nebolo tak lexovsky.
