Začal sa nový školský rok, ale z každej strany vidieť a počuť začal nový školský rok. Čochvíľa bude koniec kalendárneho roka. Všimnime si, koľko ráz zaregistrujeme v televízii či v rozhlase - končí ďalší úspešný rok, a to namiesto správneho končí sa ďalší úspešný rok (mimochodom len pre daktorých politikov).
Alebo verím, že nový rok začne lepšie ako ten predchádzajúci, a to namiesto korektného verím, že sa nový rok začne lepšie...
Nesprávnych príkladov je priam záľaha. Ak by som tak nezlenivel počas týchto horúčav, priložil by som nejaké linky - a nebolo by ich málo - z časopisov a novín.
Celú problematiku by sme mohli zhrnúť do niekoľkých užitočných viet, o čom sa možno presvedčiť v každej bežnej slovenskej gramatike.
Zvratné sú slovesá, ktorých súčasťou je slovko sa alebo si. Ide o tri prípady.
1. Slovko sa alebo si je nevyhnutnou súčasťou slovesa, napríklad smiať sa, všímať si, usilovať sa a pod. Ich vynechanie prezrádza, že používateľ nepozná slovenčinu, že nie je jeho materinským jazykom (nie je ja smejem, ja všímam) alebo neprípustne preberá cudzie vzory (z istých neslávnych starých dokumentov je napríklad známe spojenie usilujeme o lepší zajtrajšok - ha ha ha, čo je vonkoncom neprípustné). Takéto slovesá nemajú nezvratnú podobu.
2. Slovká sa, si sú súčasťou zvratnej podoby nezvratného slovesa. V takých prípadoch ich možno nahradiť tzv. dlhými tvarmi zámen. Preto je v slovenčine v poriadku spojenie holiť sa (seba), veriť si (sebe), objednať si (sebe), umývať sa (seba).
3. Slovko sa sa napokon používa aj ako súčasť tzv. zvratného pasíva. Napríklad namiesto Lúka je kosená (aj to je v poriadku) je častejšie a azda aj prirodzenejšie Lúka sa kosí, Dom sa stavia popri Dom je stavaný. Niekedy sa, bohužiaľ, objavuje aj dosť krkolomné Dom je stavaný známou firmou (nami a pod.).
Nás však na tomto mieste ako celkom bežných používateľov zaujíma najmä to, že v slovenčine je nezvratné sloveso končiť aj zvratné sloveso končiť sa a že ich neslobodno používať tam, kde nepatria.
V poriadku je končíme reláciu, končíme školský rok, končíme kosbu, ale relácia sa končí, školský rok sa začína , kosba sa začína atď. A práve v takýchto prípadoch sa dopúšťajú chýb aj ľudia, ktorí sa jazykom živia, ako som už spomenul v úvode.
Náš minipríspevok sa končí, nie Náš minipríspevok končí, ako by - pravdaže - povedal nejeden „vzdelanec“ z našich obrazoviek. A ten by sa v takej jasnej veci po niekoľkoročnom (spravidla univerzitnom či vysokoškolskom štúdiu) mýliť nemal. Ale poobzerať sa po robote, v ktorej sa vyzná, by sa naozaj mohol.
Spomenul som si na Maru, frajerku môjho kamaráta Ondra, ktorá s obľubou vraviela - Nie ten je majster, ktorý začne, ale ktorý ma dokončí.
Začal platiť nový zákon o štátnom jazyku. Iste bude zaujímavé všímať si, ako ho používajú aj slovenskí politici, ktorí sa o jeho prijatie zaslúžili.
Ústne prejavy najväčšieho Slováka zo Žiliny si radšej všímať nebudeme. Ten by za prznenie nášho jazyka mal vyfasovať doživotie.
