"Vidím, že ste dosť nabalená, cestujete ďaleko?""Ani nie.""Blava?""Nie."Poprad?" "Áno."Chvíľka trápneho ticha, vidím, že jej nie je dvakrát do reči, ale pokúšam sa znova."Vari len nie lyžovať?""Nie."Zase ticho, začínam sa cítiť trápne, vyťahujem noviny a tvárim sa, že čítam. Ale nenápadne ju pozorujem a čoraz viac sa mi páči. Ticho sa dá krájať, bojím sa aj listovať v novinách. Nesmiem to vzdať. Skúsim o počasí, neutrálna téma, možno sa chytí."Dnes je celkom pekne, že?""Áno, ale len dnes""Možno aj zajtra bude", kujem železo zahorúca."To sotva, v noci má byť zamračené, budú prehánky, alebo búrky, s teplotami 15 až 11 stupňov. Fúkať bude premenlivý, spočiatku juhovýchodný a južný vietor, 3 až 7 m/s."Spadla mi sánka, na sucho som preglgol, kurník, ale som si pekne zavaril."No, na máj to nie bohviečo," snažím sa udržať v kontexte."A to zajtra má k nám prísť zvlnený studený front, spojený s brázdou nízkeho tlaku vzduchu a pomaly sa bude presúvať cez naše územie na východ."Teraz som už úplne zmagorený, začínam sa potiť, zmôžem sa len na "hmm", to som si vybral tému na rozhovor, ja kretén."Dúfam, že zemetrasenie nám nehrozí" , snažím sa vtipne pripojiť do debaty. "To nie" , odvetí celkom vážne. "Ale so zvlneným studeným frontom sa rozšíri v chladnom vzduchu od západu nad strednú Európu tlaková výš. Denné teploty budú 15 až 19 stupňov, viac by nemalo byť. A k večeru malá, miestami zväčšená oblačnosť, ojedinele hmla."Múdro prikyvujem hlavou, hoci nerozumiem ani zbla o čom hovorí. Tlaková výš, alebo níž mi môžu byť ukradnuté, hlavne nech je pekne. Sedím ako puk, radšej sa už neozývam, ešte mi tu vysype biopredpoveď na zajtra a dozviem sa, že ma môže trafiť šľak. Už teraz mám k tomu blízko. Zachraňuje ma sprievodca, najbližšia stanica je Poprad, oznamuje skvelú správu. Dievčina si zloží okuliare, odloží knihu, ja jej pomáham s batožinou z regálu."Celkom dobre sme si podebatovali" , hovorím, vediac, že mi už nič nehrozí."Áno, bolo to super" , usmiala sa a vystúpila z vlaku.Díval som sa za ňou, až kým sa vlak nepohol, ozaj pekná ženská. Sadol som si na miesto, otvoril noviny. Vyrušil ma príjemný ženský hlas."Máte tu voľné?""Nech sa páči." A čítam si ďalej, ani som zrak nezdvihol."Dnes je celkom pekne, že?"V tom momente som stuhol, zložil som noviny a hovorím:"Dnes áno, ale zajtra má byť zamračené a má k nám prísť studený front spojený s brázdou nízkeho tlaku."Ženská vstala, zašomrala čosi o tom, že si poplietla kupé, miestenku má vraj do druhého vagóna a už jej nebolo.Vyzerá to tak, že dnes mi šťastie nepraje a v duchu preklínam toho, kto prvý povedal - ak nevieš ako nadviazať rozhovor, začni o počasí.
Aké bude počasie?
Sedíme v kupé len dvaja, ona číta akúsi knihu, na nose slušivé okuliare, obtiahnuté rifle dávajú tušiť peknú postavu, celkom pekná žabka. Pokúšam sa nadviazať rozhovor: