Krčma na Pereši

Končí sa konečne posledná nočná, po voľne túžba je skutočne mocná. Posledná zavážka, korýtko šrotu, pod nosom jagavé cencúle potu, mozole na srdci,krvavé bielka, páchnuce trenírky, spotené tielka, špinavé montérky s emblémom firmy - dajú sa zabudnúť vodkami štyrmi. Perešská krčma už otvára tlamu, teší sa, potvora, na chutnú mannu. Domáci štamgasti pri malých pivách, nebyť nás z fabriky, krčmárka zíva. Stojí tu bez tváre, v kratučkej sukni, nádherná postava zničená tukmi... O chvíľu odíde naraziť pivo, až potom začne byť pri stoloch živo. Z blízkeho bordelu mladučká kráska kopne si panáka, zapáli práska. Zaplatí tisíckou, na drobné mávne, slintáme pohľadmi,jasné, že márne. Ktosi má meniny, zaplatí kolo, pri stole debata, čo v práci bolo. Rozliate pivá a cintorín špakov, niekto si ovracal tvídove sako. Rozbité poháre značkujú cestu, akosi teplo je, vyzliekam vestu. Iba tak v košeli zaspievam Kryla, zasa raz po práci banda sa zryla. Ešte raz po štyri, posledné kávy, vstávame vyvetrať ožraté hlavy. Zaplatiť, pozdraviť, ide sa domov, po ceste čúrame na tiene stromov. Dispečer z podniku omdlieva akurát, tak hybaj, kamarát, vyskoč mi na chrbát. Čo som sa v živote priateľov nanosil! Zemská tiaž funguje,padáme na nosy. Zaspíme na zemi, ktosi nás budí, nie sme však zvedaví na súcit ľudí. Opár dní pôjdeme po tejto trase čistí a vznešení do práce zase. Ten istý kolotoč, tá istá lopota... Krčma na Pereši je naša sloboda. február 2005