Listy Laure

Je to také milé, od ženy Tvojho rangu, čítať i počúvať také nežné, trošku ženskym figliarstvom zaobalené vyznania náklonnosti. Udupávaš moju samoľúbosť, ale som celkom rád, že ma zbavuješ tejto vlastnosti.Máš dve oči, dve uši,i pahorok Venušin.čo ma čaká, netuším.Je krásne pomyslenie, že človek má niekde spriaznenú dušu, osôbku, ktorej všetky nástroje zmyselnosti hrajú presne v tej tónine, ktorá je jeho zmyslom najmilšia. Teším sa na ďalší koncert, dúfam, že to už bude symfónia, verím, že nebude Nedokončená...Bozkám ťa všade, aj tam, kde som včera nestihol.I.13.12.2001...ak má byť trestom, že mi je s Tebou dobre, rád sa prevtelím do roly masochistu a trestaj ma čo najdlhšie. Ak sú Tvoje slová úprimné (a nemám dôvod si myslieť opak), tak ma hreje pocit, že sympatie sú vzájomné.A nerob, prosím, zo mňa nejakého lacného casanovu. Nie som frajerkár, ako si ma vtipne nazvala. To, že sme zašli na prvom rande trošku ďalej, ako je zvykom v týchto končinách, môžme pokojne zvaliť na víno. I keď obaja dobre vieme, že víno je v tom nevinne. Možno mám viac vyvinutý syndróm zvaný empatia, ale nikdy to nezneužívam, práve naopak, veľakrát som na to doplatil. Možno si myslíš, že som v týchto veciach suverén, ale nie je to celkom tak. Keď mi je niekto sympatický, keď mi je s niekym dobre, nenechám si to pre seba a poviem mu to. Toto,presne sa stalo, opísal som Ti svoje pocity, vyznal som sa z mojich túžob a teraz to už nechám na Teba, ako s tým naložíš. Vtierať sa niekomu do priazne za každú cenu, to nie je moja parketa. Ak vycítim, že som niekomu ľahostajný, nadvihnem klobúk a au revoir...Keďže som doteraz z Tvojej strany nič také nepocítil, práve naopak, dostal som od Teba prekrásny list, ostávam v nádeji, že po nedeli budú nasledovať ešte ďalšie krásne dni. A verím, že budú stále krajšie.Laura, úplne chápem Tvoje obavy, ja som na tom tak isto, človek si zvykne na určitý životný modus, nerád mení zabehané klišé, ale takto môže prísť o niečo, čo už nikdy v živote nemusí nájsť. Tak Ťa prosím, nepremárnime túto šancu.Šťastné ráno a pekný deň.I.20.12.2001Takže ráno odlietaš..Práve som sa vrátil z mesta, Ty si už asi balíš padák, budem sa modliť, ja neveriaci pes, aby si mala príjemný a bezpečný let. Keď budeš letieť nad našim sídliskom, dívaj sa z okna, budem Ti mávať. Ten malý mravček s bielou vreckovkou, budem ja.Veľmi sa teším na pondelok, nechce sa mi veriť, že budeme spolu tak dlho,trošku ma tréma obchádza, ale všetko bude určite fajn, veď si to zaslúžime obaja. Čím to je, že už i pri písaní týchto riadkov, cítim isté vzrušenie?Včera som dlho do noci čítal Hrabala i Ch.Bukowského, majú veľa spoločné, i keď ten druhý je predsa len väčší prasák, ale ako krásne píše:radši zemřu než bych brečel.nemužuvystát mizery nemužu bez nich žít.opírám si hlavu o bílouledničku a chce se mi vydat ze sebeposlední srdcervoucí výkřik života alejsem větší než pohoří.Ch.B.Ľubkám Ťa a vráť sa mi v poriadku.I.22.12.2001Tá správa prišla celkom nečakane. Let číslo....zlá viditeľnosť, turbulencia a čo ja viem, čo ešte, prestal som vnímať slová, akože sme si to naplánovali, Sivester u Teba na chate, šampanské, prípitky na našu lásku...Čo sa vlastne stalo, čo som spravil zle, že som si pohneval Najvyššieho?Kam uložím svoj veľký bôľ, kam sa vlastne teraz podejem? Cítim veľkú prázdnotu v duši, už to nikdy nebudem ja, nikdy sa nevyrovnám s myšlienkou, že už nie si...Vlastne si, a stále budeš, v mojom srdci ostane navždy vyryté jedno písmeno - L.Milujem Ťa.I.28.12.2001