Písmo:
A-
|
A+
V mokasínach z ľudskej kože
dohryzený protézami času
kráča starec
tichomilec zakríknutý
v zástere z prachu
na čele brázdy čiernozeme
k horizontu dávnych túžob
šachorinou hlúpych náhod
prediera sa neúnavne
kde stoly plné pochopenia
a vrchovaté misy nehy
prestreté sú v konci žitia.
