Že to myslí smrteľne vážne, dokazuje aj fakt, že sa rozišla so svojou rodnou stranou a do volieb pôjde ako kandidátka nezaťažená minulosťou.
Najvyšší čas dodať tomuto úradu vážnosť, aká mu prináleží! Však sa len mrknime o pár rôčkov dozadu, čo sme tu mali. A čo máme. Jeden ako tretí, bývalí budovatelia krajších zajtrajškov a nositelia svetlejších rán.
A, namôjveru, niekedy som mal pri nich dojem, že prezidentovanie mali iba ako bokovku.
Ale Dagmar je iná. Nepoznám ju osobne, len z médií, ale viem, že svoj úrad bude zastávať so všetkou úctou a vážnosťou.
Keď som si prečítal rozhovor s ňou, hneď som vedel, koho budem voliť. Toľko hlbokých myšlienok som už dávno nevidel vedľa seba. A koľko nových informácií som sa dozvedel! Vedeli ste, napríklad, že aj za totáča ste mohli hocikedy vycestovať, hoci i na západ? Dobré, čo?
Dajme jej šancu, zaslúži si ju. Určite ju neuvidíme visieť z liany kdesi v juhoamerickej džungli či naháňať anakondy a krokodíly. Ani ju neuvidíme lietať v športových autách. A ako bývala učiteľka isto nedomrví mená cudzích štátnikov a nepopletie si Lisabon s Libanonom. Tá bude makať, vážení!
Premiéra máme tiež komunistu, síce v maskáčoch sociálnej demokracie, ale...Pani Dagmar zapasuje do klubu.
Zaslúžime si ju.
Môj hlas má.
