Dnes si už naozaj len ľudia s mozgom muchy môžu myslieť, že tu vládne Fico so svojou suitou. Ale nedivme sa im, bábkovodiči sú dobre ukrytí, tak ako v každom dobrom bábkovom divadle.
A prezradím vám tajomstvo - bude tu vládnuť ešte sakramentsky dlho. Jednak preto, lebo má obrovskú podporu proletariátu a pracujúcej inteli...prepáčte, zabehlo mi, inteligencie. A potom preto, lebo opozícia prakticky nejestvuje.
Pozrime sa, čo máme
Je tu politická scéna, s amputovanou pravicou, opozícia akoby postihnutá defetizmom.
Je tu anestéziológ Frešo, ktorý keď začne rozprávať, poslucháči okamžite zívajú a upadajú do hlbokého spánku.
Vyzerá byť slušný človek, ale v našich končinách sa slušnosť v politike nenosí. Žiaľ.
„Človek, ktorý chce byť za všetkých okolností dobrý, celkom určite pohorí medzi ostatnými, ktorí dobrí nie sú.“ To pochopil už aj Machiavelli v 16. storočí, lídri opozície však nepochopili dodnes.
Chce to väčší ťah na bránku, opozíciu musí byť počuť denne, nestačí pár suchých vyhlásení na brífingoch po schôdzkach NR. Zabudli, čo stváral Fico v opozícii? Jeho škrekot bolo počuť až hen v Pešti, bolo ho vidno všade, rodičia sa už báli otvoriť deťom aj leporelo. Áno, tak sa robí opozičná politika.
„Je múdre učiť sa aj od nepriateľov.“ To pochopil už aj Ovídius pred 2000 rokmi, lídri opozície zrejme klasiku nečítajú.
Fígeľ, Hrušovský, Bugár - navonok (to zdôrazňujem) tiež slušňáci, nevýrazné, obnosené obličaje, ktoré monotónne omieľajú rovnaké jalové texty už niekoľko rokov, vždy so smrteľne vážnou tvárou, aby každý videl, ako súcitia s touto nešťastnou krajinou.
Už sa dávno mali pratať, ale také jednoduché to asi nebude. Politika je dobrá živnosť.
Liberáli to rozbehli dobre, dokázali pomenovať veci pravými menami, ale potom pád vlády, sasanka...Škoda.
K OĽaNO sa vyjadrovať nebudem, tých ja za politikov nepovažujem.
Trošku retro
V roku 1948 sa dostali k moci komunisti na čele s istým stolárom a vládli v týchto končinách štyri desiatky rokov. Boli to hnusné roky, svetlá zhasli a nastala doba temna. Komunisti ukázali svoju tvár.
O dvadsať rokov neskôr zavial nový vetrík a akýsi donkichot chcel tú tvár poľudštiť. Naniesol na ňu lacný mejkap a chvíľu sa v nej spolu s národom kochal. Vieme, ako to dopadlo.
O ďalších dvadsať rokov vánok vystriedala víchrica a komunisti padli na hubu. No, padli. Z diaľky to tak vyzeralo, ale ak sa niekto prizrel zblízka, uvidel niečo nevídané. Oni sa vám pretransformovali na niečo nedefinovateľné, na niečo, čo by aj Michaelovi Bayovi, tvorcovi slávnych Transformers, muselo vyraziť dych.
Kosák s kladivom prekryli placky s rozličnými nápismi, hádajte, akými, a začali sa rozdávať istoty hlavy nehlava.
Aspoň pre poniektorých.
Tí, čo držia za gule Fica, tu boli aj pred Ficom a budú tu aj po ňom. Kým zase niekto nepadne na hubu.
Ale žiaden vánok ani víchrica stačiť nebudú. Aby sa spláchla všetka tá špina, musí prísť obrovské cunami.
