V kolibe bolo ticho ako v snemovni, keď padne návrh na zákon o preukazovaní majetku. Hostia vedeli, že sa deje niečo vážne. Bača bol v tvári celý červený, akoby ho Shooty maľoval, a veru, nebolo to od žinčice s rumom, i keď aj tej mal v sebe dosť. Červený bol od jedu.
Zavolal som si vás, lebo situácia je naozaj hrozivá. Ale skôr, ako začneme, si zaspievame hymnu. Zákon je zákon.
Chlapi vediac, čo sa patrí, sa rezko postavili, a spievali odušu. Bača ich pekne sprevádzal na fujare a honelník Kvasnica na drumbli. Mnohí sa pravou rukou držali za srdce. Darmo, títo navonok drsní muži, sú veľkí vlastenci, hoci slová druhej časti hymny nevedel nik, a tak si ju len pohmkávali.
Po hymne sa im bača poďakoval a spustil.
Určite ste si všimli, že sa proti nám spolčili všetci novinári a médiá, tie nenažrané prasce. Dosahujeme krásne výsledky vo všetkých ukazovateľoch a oni o nás nenapíšu ani riadok! Také ekonomické výsledky, a to vám ani nemusím pripomínať, že všade naokolo zúri kríza, tu ešte neboli. A noviny nič!
Ešteže mám svojho človeka v STV, ale kto už dnes ten kanál pozerá?
Jednoducho, neviem to pochopiť. Robíme ako blázni, nijaké voľno, len robota, ideme sa v práci strhať, a nič.
Podojíme všetko, čo nám pod ruky príde, pastviská nám vynášajú ako nikdy predtým, ovečky nám v košiari nikdy tak blahom nebľačali - a tí idioti novinárski mlčia!
Čo vlastne máme urobiť, aby si nás začali všímať?
Nedávno som dal zopár lajdákov zo susedných pastvísk povyhadzovať, lebo kradli oštiepky. A myslíte, že si to noviny všimli? Trt makový! Nikde o tom ani zmienka! Čo som neviditeľný? Prisámbohu, už by som nedbal, keby začali o mne písať hoc aj negatívne, veď bez publicity som ako valach Kôrka bez imunity. Vidíte, aký musím byť dopálený, keď už dialektom rozprávam!
Pred časom bolo všetko v poriadku, neprešiel deň, aby o mne nepísali. Parenica sem, Parenica tam, nemohol som si ani uprdnúť, aby to nebolo na druhý deň v novinách.
A teraz? Nikde ani čiarka!
Posledné dve vety už Parenica vrieskal. Všetci sa strachom krčili a starší valach Cyro Varecha, bývalý učiteľ na VUML-u, v trasúcich rukách žmolil ruženec.
Trápne ticho zavŕšil mladý honelník Juro Húščava, ktorý sa prihlásil do diskusie. Tento veľký milovník kvalitnej hudby, fanúšik Rytmusa i Smetanovho kvarteta a ctiteľ dobrej literatúry, ktorý prečítal všetkých tristo kníh Keleovej-Vasilkovej a všetko od Jamesa Joycea, sa do diskusií zapája málokedy.
Teraz však cítil, že je vhodná chvíľa na to, aby si naklonil bačovu priazeň.
Bača, ja byť na vašom mieste, tak tie noviny jednoducho zažalujem. Keď nechcú písať, tak nech platia, hyeny! Keď každý vydavateľ zacvaká po milióniku, stavím sa hoci aj o liter žinčice, že o nás písať začnú.
Parenica sa s úľubou pozrel na odvážlivca a uznanlivo pokýval hlavou. Pri srdci ho hrialo, že rastú noví bojovníci za jeho pravdu. Bude ho mať kto zastúpiť, ak raz odíde na zaslúžený odpočinok.
Návrh honelníka bol schválený jednomyseľne. Zdržal sa len starý Cmarík, ktorý si počas hlasovania tajne prezeral komiks Súdnictvo na Slovensku.
Na záver porady si zaspievali Pieseň práce a každý sa pobral po svojej robote.
Tej je ešte do konca sezóny dosť.
