Dojalo ma to. Kým ostaní ministri dovolenkujú a sú rozlezení po celom svete, tí zazozobanejší určite aj na Šírave, tak táto skromná duša sa vybrala medzi pospolitý ľud. Nie autom, to by nebolo ono. Zapriahol dve statné paripy a hybajho za človekom! Vo vlastnom voľne a za vlastné peniaze. U ministra nevídaný jav!
A ako krásne ho vítali starostovia obcí! Jedna starostka mu dojatá ďakovala za všetko, čo pre našich poľnohospodárov stihol urobiť. Bolo vidno, že mu je to trápne, lebo dobre vedel, že neurobil ani prd. Ale slušne poďakoval a poprial obci veľa pracovných úspechov. Len tak ďalej!
Spomínam si na dávnejšie časy, keď sa na 1. mája valili ulicami miest alegorické vozy. To vám bola nádhera! Na vozoch ženičky v krojoch, veselé kolchozníčky a opierajúc sa o maketu kravy oznamovali svetu, že kontingenty majú už splnené. Tie odvážnejšie sa opierali o býka, iné zas podopierali ožratého predsedu JRD. Za nimi ďalšie a ďalšie vozy, na ktorých sa robotníci hrdili, že päťročnicu splnili za tri roky a skandovali: „Nech žije KSČ a nerozborné priateľstvo so Sovietskym zväzom, ktorý je zárukou svetového mieru a pokroku.“
Ako decku sa mi veľmi páčila tá pestrofarebná riava alegorických vozov prúdiaca našou hlavnou ulicou. Ach, to boli časy!
Škoda, že dnes už nič také nemáme. Minister Becík bude azda inšpirovať svojich kolegov vo vláde a budeme svedkami, ako záprah za záprahom kočuje po našej milovanej vlasti.
Na prvom voze vidím Otca zakladateľa, ako nám máva z malej korzičky a so slzami v očiach spieva akúsi chytľavú pesničku. Za ním na makete tanku Veľký rodoľub drží ešte väčšiu smerovku s nápisom Na Budapešť!
Vidíme staršiu paničku v maske mimozemšťana, ktorá pri zrútenom pilieri sľubuje rodinám v núdzi každý mesiac pár centíkov na prilepšenie. Za ňou minister hospodárstva, ktorý jeho vlastným humorom vysvetľuje národu, aké krásne výsledky už dosiahol jeho rezort. Žiaľ, hovorí po anglicky a skoro nik mu nerozumie.
Hneď za ním traja ministri držia v rukách obrovskú nástenku a tvária sa veľmi záhadne. Niekomu by sa mohlo zdať, že sa usmievajú,
Celkom na konci sa vlečú mimovládky. Na jednom voze pomaľovanom ľudskými embryami istá dievčina hanblivo zviera v rukách transparent s nápisom: „Daruj semeno, zachrániš život“a cudne pritom klopí oči ako panna na hodine biológie.
A tak ďalej a tak ďalej. Každý rezort sa má čím pochváliť, každá strana už dosiahla to, čo si predsavzala, a predsa vzala.
Ani som nestihol dopísať poslednú vetu a už sa dozvedám, že Otec vlasti chce pána ministra odvolať. Do pekla, a tak sa snažil!
No nič, pán minister,vráťte sa pekne domov, načim kone vypriahať, vlastne prepriahať. Ale nesmúťte. V srdciach nás - obyčajných ľudí - navždy ostanete ako človek, ktorý namiesto toho, aby v pokoji svojho úradu premýšľal ako dostať naše poľnohospodárstvo z hnoja, neváhal a šiel medzi ľudí hľadať inšpiráciu.
Buď vašej práci česť!
