Niektoré vtipy už doslova zľudoveli. Ľudia si ich hovoria v práci, na svadbách, na pohreboch i v krčmách. Aj včera kamarát pri pive zahlásil - a ten ste počuli, ako Fico pohrozil, že vyvlastní energetické monopoly? Spustil sa taký rehot, že sa rozkývali prázdne pollitráky na pulte a tehotnej Mare odišla plodová voda. Chlapi sa zadúšali smiechom a vykrikovali - to je dobré, ten som ešte nepočul, kde on na to chodí?
Náš premiér je rodený humorista. A ako perfektne vie tie vtipy podať! Úplne s vážnou tvárou, bez akéhokoľvek náznaku úsmevu, dokáže sypať jeden vtip za druhým. Skrátka, ťažký profík.
Kdeže Jano Ľupták! Ten by sa dnes pri ňom nechytal. A to bol, prosím, jeden z najväčších!
Ako vynikajúci rozprávač vtipov sa ukázal Janko Počiatek. Keď vyprával historku, ako sa dostal na jachtu tých miliardárov, národ sa normálne zachádzal od smiechu. A keď premiér začal vyťahovať karty ako na futbale, to sa už nedalo. Robo, ty fiškus, však sa nám daj aspoň na chvíľku nadýchnuť! Kto to má vydržať?
Skvelá je i pani Tomanová. Národ ju zbožňuje. Anekdota, v ktorej si dala poslať auto do Lisabonu, alebo tie o druhom pilieri ozaj nemajú chybu! Výborne podala i fóry, v ktorých vysvetľuje sporné dotácie. Je to veľká umelkyňa. Povráva sa, že si ju už všimol aj Stano Štepka a rád by ju angažoval do RND. Po tete Kolníkovej načim dieru zaplátať.
Ani Ficove prívesky sa však nechcú dať zahanbiť. V ostatnom čase si veľkú obľubu u ľudí získal vtip z dielne "ľudovej" strany o igelitkách s miliónmi. Celý národ sa rehúňal.
Alebo ten Jureňov skeč v maštali. Ten si púšťam pravidelne a stále sa rehocem ako divý. Myslím, že lepšieho komika by sme na Slovensku márne hľadali. Zahral to tak presvedčivo, že nezasvätení by si mohli myslieť, že to myslí vážne.
Alebo taký Harabín. Človek by ani nepovedal, aký je to talent! Pamätáte si, čo povedal tomu mladému neokrôchancovi, ktorý ho nazval mafia friendly? Vraj ho bude žalovať! No povedzte, nie je skvelý?
Ďalší komik s vážnou tvárou je ten Slotov lokaj. Len si spomeňte, ako vysvetľoval tie Slotove podpisy! Vraj sú pravé, hoci Slota ani v parlamente nebol! A ani sa pritom neuškrnul. To sa nedá naučiť, s tým sa treba narodiť! Ešte teraz ma bolia stehná, ako som sa po nich mlátil od smiechu.
Mne sa veľmi páči aj ich podpredsedníčka. Viem si ju živo predstaviť v kysuckom kroji, ako za mikrofónom súka jeden vtip o Maďaroch za druhým. Tá by vypredala aj Népstadion.
Spomínať Slotove hlášky je zbytočné, je to už klasika. Vraj majú vyjsť knižne v Matici slovenskej pod názvom Ako som bránil duševnú postať národa pred Mongolmi. Korektora mu má robiť ďalší veľký Slovák Jozef Markuš, medzi priateľmi prezývaný aj báčik eštebáčik.
Osobne sa na ňu veľmi teším.
Mohol by som spomenúť i ďalších expertov na zábavu, vrátane pána prezidenta. Škoda, že si vtipy neviem zapamätať. Ale to ani netreba. Stále prichádzajú nové. A čoraz lepšie.
Slovenský národ je vďačný za každý dobrý vtip. A aby odmenil svojich milovaných v anketách o najobľúbenejšieho humoristu, prihadzuje im percentá dôveryhodnosti.
Patria im zaslúžene. Sú to ťažko vydreté percentá.
