Ten večer som bol na návšteve u Štefana. Návšteva u Števa - pekné, že? Popíjali sme suché červené, a debatovali sme o našej kultúre. Števo sa vyzná, je z branže. Hovorili sme najmä o našich celebritách, spevákoch, zabávačoch, moderátoroch, skrátka, vzali sme si na mušku náš showbiznis. Spomenuli sme Bezdedu a zhodli sme sa, že ten chlapec nevie spievať, ale na Slovensku sa určite uchytí. Potom sme si podali Pročka s jeho primitívnym humorom a samozrejme i Rozborila. Skonštatovali sme, že Markíza asi melie z posledného, keď do novej reality show nominovala práve jeho. Síce, pri Mojsejovcoch mala šťastnú ruku, mentálne zapadol medzi tých dvoch.
Medzi rečou Veronika, Števova polovička, postavila na stôl veľký kastról plnených paprík a misu s knedľami. "Chlapci, zajedzte si trochu, veď len vínom sa nalievate." Pozrel som sa na hodinky, bolo čosi po ôsmej, o tomto čase ja už jesť nezvyknem. Zato Števo si hneď naložil plný tanier a s chuťou sa pustil do jedenia. V tom začal u mňa fungovať Pavlovov reflex, slintal som ako bernardýn. Plnená paprika je jedlo, ktorému ja neviem odolať. "No dobre, trošku si dám" a naložil som si jednu papriku a dve knedle. Jedlo bolo také výborné, že som si ešte pridal a potom zase. Celková bilancia - 8 knedlíkov a 4 plnené papriky. Plus omáčka, pochopiteľne. Ešte sme chvíľu debatovali, vlastne rozprával už len Števo, ja som len funel ako medveď. Pochválil som kuchárku a rozlúčil som sa. Domov som prišiel okolo desiatej, osprchoval som sa a keďže víno ma zmohlo, hneď som zaľahol. A začalo sa mi snívať.
SEN
Ktosi mi volal, že ma pozývajú na krst nového singla Tomáša Bezdedu. Krstiť sa bude v nahrávacom štúdiu jednej speváckej hviezdy. Toto som odmietnuť nemohol a súhlasil som. Sadol som do auta, ale vonku bola taká hustá hmla, že nebolo vidieť na krok. Dokonca aj policajti povyliezali na semafóry a odtiaľ kričali farby. Ale došiel som šťastlivo. Štúdio bolo prekrásne vysvietené, všade veľké plagáty začínajúcej hviezdy, všetko sa lesklo, ale asi najviac holá lebka ochrankára. Keď som mu povedal, kto som, úctivo sa uklonil a zaviedol ma do štúdia. Páni, tu bolo národa, všetky slovenské celebrity! Habera, Mojsejovci v prekrásných zlatých odevoch, Czoborová v športovom úbore, umelci zo Senzusu, Robo Mikla s obnaženým prirodzením, skrátka každý, čo niečo v showbiznise znamená. Dokonca i pán prezident tu bol. Zbadal som tu aj Pročka s Rozborilom. Zrazu čosi príšerne zasmradilo, bol to taký veľký smrad, že by sa dal nahrávať. Čímsi mi pripomínal plnenú papriku, ale nebudem to tu ďalej rozvádzať. Po úspešnom krste sa Tomáš podujal, že niečo zaspieva, ale to som už sedel v čakárni u zubára. Neviem, ako sa dejú takéto prestrihy v snoch, ale dejú sa. Mal by som asi znova čítať Freuda.
Teda, sedím v čakárni, príde ku mne pekná sestrička a s milým dievčenskym úsmevom sa mi prihovára. Ale milá dievčenská tvárička sa zrazu začala meniť na milú chlapčenskú tvár a zrazu stál predo mnou Bezdeda v slušivej bielej uniforme. "Čččo tu preboha robíte, veď vy ste spevák?" Ledva som zo seba vyjachtal. "Aj ja som si to myslel, ale otvorili ste mi oči. Nie som spevák, som sestrička" a usmieval sa stále, tak ako to len on vie. Zaviedol ma do katovne. Pri mučiarskom kresle stál zubár a potuteľne sa usmieval. Bol mi akýsi povedomý, ale nie a nie si spomenúť, odkiaľ ho poznám. Až keď povedal jeden kvázivtipný bonmot, ktorému sa schuti zasmial, mi to došlo. Preboha, veď je to Rozboril! "Človeče, vy tu čo robíte, veď vy ste zabávač!! "Aj ja som si to myslel, ale po prečítaní vášho článku na blogu, som zmenil názor. Nie som zabávač, nie som ani moderátor, som zubár." Povedal to so smútkom v hlase a zobral do rúk kliešte. "Tá stolička v pravo hore musí von", povedal a hneď sa aj pustil do práce. Dlho, predlho ma trýznil, zub sa držal statočne, čo nemožno povedať o mne. Zrazu len rups a stolička sa zlomila. "No, ja som tu skončil, tú najťažšiu a odborne najnáročnejšiu prácu som urobil, ten koreň vám už vyberie aj môj asistent." A zmizol. Asi nemusím hovoriť, že asistentom bol Pročko. Videl som, ako sa blíži ku mne s tým svojím protivným úškľabkom na tvári. V ruke niesol sekáč a kladivo, ale nie tie, aké používajú dentisti. Bol to skutočný sekáč, aký používajú zámočníci a bolo to skutočné kladivo! A hneď sa aj pustil do práce. Dlbal, dlbal, krv striekala na všetky strany, kričal som o pomoc, ale márne. Vtom mi začali okolo hlavy krúžiť vyškerené tváre všetkých našich celebrít, vyzerali ako duchovia. A len sa smiali a Pročko len dlbal a dlbal. Keď sa mi zdalo, že už umriem, prebudil som sa.
REÁL
Otvoril som oči, siahol som si inštiktívne na tvár, prstom som si nahmatal zuby. Boli tam všetky, ktoré ešte vlastním. Uff, ale sa mi uľavilo. Pohľad mi padol na hodiny, na displeji svietilo 23:55. Veď ja som spal len čosi vyše hodiny! To nie je možné, mne sa zdalo, že som spal celú večnosť.
Teraz neviem, tú nočnú moru vyvolal môj plný žalúdok, alebo niečo iné? Čo myslíte?
