Konanie odsúdencov z Angers je o to ohavnejšie, že oni tieto svinstvá robili zo zištných dôvodov a pre pár drobných, či fľašu pálenky neváhali zneužiť aj vlastné deti a vnukov. Najmladšie dieťa malo len pol roka!
Údajne ešte aj na súde sa správali súverenne, dokonca sa smiali a zabávali. Ani stôpka po ľútosti.
Povedzte, sú toto ešte ľudia? Áno, majú všetky atribúty, ktoré definujú človeka. Ale chýba im ten hlavný - ľudskosť. Nemožno ich nazvať ani zvieratami, lebo tie na rozdiel od nich si svoje potomstvo chránia a neváhajú zabiť každého, kto by im chcel ublížiť. I keby mali samy pri tom zahynúť.
Je veľa sexuálnych úchyliek, pedofília je jedna z nich a možno povedať, že pre svoj charakter je pre spoločnosť veľmi nebezpečná, keďže objektom deviantov sú malé, bezbranné deti. Mám na mysli pedofilov, ktorí už spáchali trestný čin pohlavného zneužitia detí. Lebo sú aj miernejšie formy tejto deviácie, keď prakticky nedochádza k priamemu kontaktu s vyhliadnutym objektom. Pedofil sa uspokojí len pohľadom na deti, túži byť v ich blízkosti a za nič na svete by im nedokázal ublížiť. Svoju lásku k deťom neprejavujú fyzicky, ale sú ich ochrancami a priateľmi.
Osobne veľmi ťažko znášam, keď sa ubližuje deťom a nemusí ísť práve o sexuálne zneužívanie. Dokonca ani filmy, v ktorých unesú dieťa, alebo ho inak týrajú, nemôžem pozerať. A ak náhodou zhliadnem v telke správu, v ktorej ukazujú utýrané telíčka malých detí, ktoré sa rodičom previnili iba tým, že sa im narodili, ide ma rozhodiť od hnevu. Alebo - rôzne dokumentárne snímky z koncentračných táborov, kde na smrť vychudnuté deti s veľkými očami, v ktorých sa odráža utrpenie celého sveta, pozerajú spoza ostnatej ohrady na okolitý svet. Tak toto ja nepozerám. Poznám sa, viem, že vtedy vo mne vzkypí žlč a želám si len jedno - tých, ktorí toto utrpenie detí spôsobili, pozabíjať. A pekne, pomaly, aby spoznali, čo je to trpieť. V hlave sa mi odohrávajú tie najčiernejšie scenáre, Q. Tarantino by musel závidieť.
Alebo - sú knihy, ktoré si prečítam aj viackrát, ale je jedna kniha, ktorú som si prečítal raz a viem, že sa k nej už nikdy nevrátim. Niežeby nebola umelecky na výške, práve naopak, je to vynikajúci román od vynikajúceho autora. Volá sa Sofiina voľba a napísal ju W. Styron. Tí, čo ju čítali, pochopia prečo.
Jednoducho, moje vnútro je poskladané tak, že sa nedokážem dívať na utrpenie tých malých človiečikov, ktorí sú odkázaní na našu lásku a ochranu. V podstate som človek mierumilovný, pohoďák. Ale ak by niekto siahol na moje deti, musel by sa predo mnou veľmi dobre ukryť. Inak by sa zľutovania nedočkal. Možno si poviete, že tiež trpím istou deviáciou - sadizmom. Myslite si čo chcete, u mňa to tak funguje, ja to tak prežívam a cítim.
Pozrime sa okolo seba, aj u nás na Slovensku nájdeme dostatok príkladov na týranie a sexuálne zneužívanie detí. Veľa týchto tragédií sa odohráva v sociálne slabších rodinách, kde rodičia majú veľmi nízke IQ i EQ. Ale nie je to pravidlom, aj u vzdelaných ľudí sa môžme stretnúť s týraním a zneužívaním detí. Príkladov na to je dosť, spomeňme si len na aféru, ktorá vypukla pred pár rokmi v Amerike, kedy sa prevalila veľká aféra s pedofilnými kňazmi. Alebo v susedných Čechách, kde bol vysokopostavený človek obvinený zo šírenia detskej pornografie. Ak sa dokázal pozerať na tieto svinstvá, nie je o o nič lepší ako tí, ktorí to natočili.
U nás sa často stretávame, najmä v rómskych osadách s incestom. Otcovia pohlavne zneužívajú svoje neplnoleté dcéry, bratia sestry. Tu sa už zmazáva hranica medzi incestom a pedofíliou.
Žiaľ, naše zákony sú ešte veľmi mierne, za zneužívanie detí, alebo šírenie detskej pornografie sú tresty veľmi nízke. Tuším , maximálna sadzba je 12 rokov. V zrkadle 26-28 rokov, ktoré vyfasovali tí z Angers, ozaj smiešne.
Pedofília nie je nemoc, ale orientácia, preto sa nedá liečiť. Z tohto hľadiska by mala k tejto skupine pristupovať aj spoločnosť. Ak sa raz nedá niečo liečiť, neostáva nič iné ako karanténa, alebo dokonalá izolácia od vonkajšieho sveta. Stále hovorím o tej najzvrhlejšej forme pedofílie. Aby sme sa niekedy v budúcnosti nemuseli chytať za hlavy, že nám vyrástli noví dutruoxovia.
Spoločnosť musí konečne prijať také zákony, ktoré budú garantovať ochranu detí pred pedofilmi. Ale zákony samy o sebe naše deti neuchránia. Primárna ochrana sa musí začať v rodine. My sami musíme urobiť všetko pre to, aby sme mali deti neustále pod kontrolou a hlavne tým starším otvorene povedať o nebezpečenstvách, ktoré na ne vonku číhajú.
Lebo nie každé decko sa vie ubrániť, ako som to dávnejšie zobrazil v jednej básni.
