Hen v kúte si dvaja mladí jazykmi navzájom čistia hrdlá, od vedľajšieho stola ti Tlstá Hilda posiela vzdušné bozky, elegantne zabalené do dymu z lacnej cigary, a usmieva sa na teba obidvoma zubami. Voľakedy vraj bola krásavica, ktorá dokázala vytiahnuť z trenírok nejedného chlapa, no dnes už pôsobí skôr ako erection killer.
V kockovanej košeli s motýlikom je tu postarší elegán, čo sa nedávno oženil tretí raz, nech mu je žena ľahká, a kráska, na ktorej vidno, že vypadla z baru zarovno s úsvitom, Princess of the dawn...
Pri ďalšom stole sa mladý párik, kontaminovaný pivom a anízovkou, škriepi, či treba pri fotení blesku použiť blesk, pravda, ak si dobre dešifroval kontúry ich slov. Zajtra budú mať okno ako Tim Madden z Mailerovho románu Ostrí chlapci netancujú a blesky budú ich ten najmenší problém.
Od stola pri dverách ti starý pán profesor, veľký fanúšik Bayernu, ukazuje vráskavými prstami veľké V a usmieva sa ako Kolesík pred kamerou.
Pri „tvojom“ stole už beží debata, ako inak, o politike. Politika predsa patrí do krčiem. A tu by aj mala zostať, lebo vonku dokáže napáchať poriadne škody.
Takéto združenie amatérskych politológov máš úprimne rád. Každý tu má svoju pravdu a vie si ju aj perfektne obhájiť.
Dozvieš sa napríklad, že tento štát je zahovnený od Grasalkovičovho paláca cez Úrad vlády a súdy až po posledného šaša v parlamente a že si v tejto žumpe blažene hovkáme.
A nič nenasvedčuje tomu, že by sa to mohlo zmeniť, lebo v opozícii nastal rigor mortis už po páde druhej vlády bicyklistu. Tá sa nejakým zázrakom dokáže ešte aj po smrti štiepiť, a to rýchlejšie ako atómy uránu v reaktore.
A keď sa predsa len nejaký zombík rozhodne postaviť za mikrofón a s mŕtvolne vážnou tvárou hodí do pľacu pár horko-ťažko pozliepaných súvetí, jeho slová nemajú cenu ani dopitého poldecáka.
Nie, odtiaľ zmeny nehrozia.
Takže jediné, čo pomôže tejto krajinke, je vyjsť opäť do ulíc, organizovať protesty, znovu naplniť námestia, ukázať tomu senilnému fujaristovi a arogantnému kachličkárovi či tomu, kto tak rád vsádza naše peniaze do všakovakých súdnych sporov, že nie každý na Slovensku je na hlavu a nie každý je ochotný si nechať na ňu kadiť.
Áno, takto to treba robiť, a to denno-denne, v jednom kuse a ustavične, až kým sa z toho všetci kriváci nepotentujú.
Chlapom žiaria oči, ktovie, či od odhodlania alebo šnapsu, vstávaš od stola a lúčiš sa s touto statočnou partičkou.
Ešte cmukneš smerom k Tlstej Hilde, ona sa ti odvďačí úškľabkom holých ďasien a s dobrým pocitom, že každý vie, čo treba urobiť pre dobro tejto krajiny, padáš do chladného jarného večera.
