"Mucko, kedy budú nosiť večeru? Som hladná."
"Však si pred chvíľou jedla na letisku. Pozri sa na seba, ako vyzeráš, Mucinka."
Mucinka nepovedala ani slovo, vytiahla akýsi časopis, vylovila z kabelky pero a pustila sa do lúštenia krížovky.
Medzitým priniesli občerstvenie, akúsi obloženú žemľu, a bolo vidno, že Mucinka je nemilo prekvapená. Zrejme čakala minimálne bravčový rezeň so zemiakmi a uhorkový šalát, ale podľa toho, ako rýchlo ju spásla, i žemľa splnila svoje poslanie. Vypila džús, kávu a pokračovala v lúštení.
"Mucko, nevieš náhodou - vyhynutý cicavec podobný slonovi?"
"To bude určite mamut."
"Dakujem, Mucko, nebola som si istá."
Po chvíli - Mucko, ale tu je to na deväť písmen!
Teraz sa pre zmenu zamyslel Mucko, aby o pár minút, ešte s plnými ústami, vyriešil problém.
"Vieš čo? Napíš mamutisko. Boli to hovädsky veľké zvieratá."
Bolo mi jasné, ako sa to hovädo menuje, už-už som chcel poradiť, ale tak som sa rehotal do vnútra, že som sa bál otvoriť ústa. Bol by to riadny výbuch. Iste by sa boeing rozkýval.
Denne som ich potom stretával v hoteli, na pláži, skrátka všade. Nebolo možné ich prehliadnuť. Tí dvaja chodili vždy spolu, držali sa za ruky ešte aj v bazéne. Večer sa stále vyobliekali do šiat, chodili na prechádzky zavesení do seba ako čerstvo zaľúbení študenti.
Mal som ich za riadnych exotov.
Raz večer sme sedeli pri pool bare, "Mucinkovci" prišli k nášmu stolu, či si môžu prisadnúť. Jasné, aspoň bude zábava, pomyslel som si.
Kokteily vystriedalo víno, debatovalo sa o všeličom, ale o tých dvoch sme sa veľa nedozvedeli. Akoby si strážili svoje tajomstvo. Až neskoro večer, keď už každý mal dosť a Mucko zaspal pri stole, Mucinka sa rozhovorila.
Ako spolu rástli na dedine, ako sa do seba zamilovali, ako sa vzali celkom mladí a celkom bez prostriedkov. Ona predávala v Jednote, on bol murár, peňazí nebolo navyše, ale dalo sa. Na dedine sa dá.
Po revolúcii obaja prišli o prácu, on chodil brigádovať, bol skvelý fachman, o prácu nemal núdzu. Nebolo to bohviečo, ale uskromnili sa. I syn mohol na výšku. Všeličo si odopierali, žiadne dovolenky pri mori. To ani náhodou.
A potom manžel vážne ochorel. V zime bude 30 rokov, čo sú spolu. Predala záhradu po mame a prehovorila muža na dovolenku. Však žijeme len raz. A tak sú tu. Na svojej prvej dovolenke. A možno i poslednej.
To som už musel vstať od stola a šiel sa vyrevať do tmy. Emócie premiešané s alkoholom urobili svoje. Hanbil som sa ako pes. Sám pred sebou. Ale nie pre slzy. Došlo mi, že som spoznal dvoch nádherných ľudí.
Maťko a Helka, to zviera je mastodont. Ale to vám už určite vyšlo.A verím, že úspešne vyriešite i svoju najťažšiu životnú krížovku. Zo srdca vám to prajem.
