Pá pá, papa

Pozorne som sledoval tú tvár, ako sa menila z fešáckej v mladosti, až po stareckú, vráskami zdobenú. Zrazu scénka, kde tisíce mladých ľudí spieva pieseň o láske k svetu a medzi nimi človek v bielom habite, s prekrásnym úsmevom na tvári, rozkošne rukami dirigujúc tento veľkolepý chorál.Včera som videl veľa tvári tohto človeka, a poznáte to, nie a nie si spomenúť, koho mi pripomína. Až pozde večer mi to naskočilo. Tá figliarska, prívetívá tvár, mi pripomína delfína! Žiaden živočích, okrem človeka, sa nedokáže tak milo smiať. Šibalské očká, akoby len čakali, kedy a komu vyviesť nejaké lapajstvo. A ešte jedna podobnosť s delfínmi mi vyvstala. Tieto múdre cicavce sú známe tým, že pomôžu človeku v beznádeji na šírom mori. Keď už zlyhala akákoľvek pomoc, bezpečne ho dovedú k brehu.A o toto sa usiloval po celý svoj život človek, ktorý chcel spojiť všetky srdcia sveta v jedno veľké. Chcel nás doviesť k bezpečnému brehu, kde nám už nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo, žiadna nenávisť, len láska.K tomu brehu máme ešte dosť ďaleko, sami sotva k nemu dopláveme, potrebujeme statočného a skúseneho lodivoda.Jedného sme práve stratili. Ukáže sa ďalši?apríl 2005