Možno sa pýtate, kedy je to včas. Nuž, indícií, že nastal čas zaoberať sa touto neveselou stránkou života, je viac. Ak máte napríklad prácu, pri ktorej vám hrozia preležaniny, ak ste sedadlo šoféra museli posunúť do najzadnejšej pozície - nie preto, že ste dlhý, ale pre brucho, alebo sa pri úkonoch lásky zadýchate väčšmi ako Dežo Pataky pri zbíjačke - to sú signály, že niečo nie je v poriadku a že je najvyšší čas si vygúgliť služby, ktoré ponúkajú pohrebníctva.
Minule vo vieche, nevedno prečo, padla medzi plné džbány ružovej frankovky práve táto téma. A závažnú tému treba rozvíjať, kým je teplá, čo sa pri víne darí celkom dobre.
Na reprezentatívnej vzorke piatich respondentov sediacich pri stole, už dobre zaštepených hroznovou vakcínou, sa uskutočnil prieskum pod názvom Kto ako chce odísť... Jeho výsledky si už pamätám iba matne.
Viem, že ktosi to chcel mať v plnej paráde, s kresťanským obradom s krásnou, zdnu mäkulinko vyvankúšikovanou truhlou - lebo pohodlie nadovšetko - ktorá by sa nádherne vynímala na katafalku, a k tomu - ako správny kresťan - Zbor židov z opery Nabucco... Inému by zas postačil jednoduchý civilný obrad, v krajnom prípade s krátkym príhovorom bývalých kolegov, aký bol skvelý, nadovšetko statočný a charakterný pracovník, čistý, rýdzi človek a pritom taký skromný, nenahraditeľný pilier fabriky pri plnení náročných úloh, ktoré v konečnom výsledku prinášali osoh celej našej spoločnosti, v kolektíve nesmierne obľúbený, a tak podobne. Ďalší vyhlásil, že on veru nebude finančne zaťažovať rodinu, a preto je za kremáciu (o nákladoch sa ešte neinformoval). A aby rodina ušetrila, niekto má doniesť so sebou aj bandasku nafty.
Ja mám o svojej poslednej ceste jasno už dávnejšie. Učarovali mi Benátky, a tak chcem, aby môj popol rozsypal v niektorom z tamojších kanálov nejaký repujúci gondolier. Isto uznáte, že v taký čas to ich otrepané Óóó sóóóle mióóó by mi mohlo pekne liezť na nervy, vlastne na popol, keďže mne už slnko nezasvieti.
Vlastne som si už aj zložil pesničku - Dobrý človek bol, pracoval jak vôl, vždy mal plný stôl, zostal po ňom bôľ. Melódia je dosť chytľavá - lala lala la, lalal lala la...atď. Ten nápev celkom ujde, ale na texte ešte popracujem, lebo neviem, ako by si Giuseppe poradil s vokáňmi.
Skrátka a dobre, človek by si mal dať svoje posledné veci do poriadku včas. Hlavne, aby sa nespamätal až po funuse.
