Poznal som jedného človeka, ktorý si vyberal prvý variant a ktorého nápadnou charakteristickou črtou bolo, že žiaden charakter nemal. Nikdy nemal veľa zásad, ale kyselín až-až. Zakaždým pil, akoby to bolo naposledy, lebo na víno peniaze nešanoval. Ustavične páliacu záhu zalieval vedrami rizlingu. Vždy na druhý deň pri samoliečbe sa išiel zblázniť, lebo pálenie nepovoľovalo, ba skôr naopak.
Tento lakomý vdovec, pri ktorom i Harpagón vyzerá ako všetci dobrí anjeli dokopy, mal viac peňazí ako šimpanz bĺch, a historky o jeho skupánstve sa šírili rýchlejšie ako Gašparovičove štátnické múdrosti.
Za pár grošov by zaprel aj vlastnú mater a ani by okom nemihol. Vie sa o ňom, že vlastnému synovi nedal ani halier na stavbu domu, aj to, že ako svadobný dar mladomanželom kúpil „zaručene pravé“ švajčiarske hodiny za pár lóve od olaských cigánov.
Ten skuhroš bol schopný pol hodinu prednášať žobrákovi, aké nezdravé je sedieť na holej zemi a aké hnusné choroby si môže uhnať. Namiesto toho, aby mu do dlane nasypal aspoň zopár drobných, ho s vážnou tvárou zaručene vedeckými argumentmi presviedčal, že takto ľahko môže dostať aj hemeroidy, ba aj onakvejšiu pliagu.
Sám si vlastnú lakomosť nepripúšťal. On je vraj iba sporivý. Pohárik od iných (teda od tých, ktorí ho ešte nepoznali) nikdy neodmietol, ale nikdy by ste sa nedočkali, že by vám zaplatil on. Kdeže, to by ste skôr z nejakého politika vyrazili priznanie o joint venture jeho politickej strany spätom s oligarchami či nebodaj s mafiou (vraj to treba rozlišovať).
Raz v akejsi hre vyhral trochu peňazí. Nebolo to bohviečo, ale aj drobná minca poteší. Od radosti mával výherným tiketom a - starigánisko jedno - zároveň skákal ako čínsky gymnasta, až kým sa nepošmykol na rozliatom víne. Urobil špagát, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Harapes v lepších časoch.
Potom sme o ňom dlho nepočuli.
Syn nášho škroba bol jeho pravým opakom - príjemný chlapík, ustavične usmiaty, ktorý by sa s vami podelil aj o posledné trenky. Zdá sa, že v tomto prípade zlyhal transfer genetického kódu, či čo.
Nedávno nám oznámil, že otca skosil infarkt, a smutne pokračoval:„ tak, tak môj starý sa celý život pachtil za peniazmi a - okrem vína - si za ne nič nedoprial. Chodil v jedných nohaviciach a stále v tom istom svetri, aj keď si, ak by išlo o to, mohol dovoliť aj parádny oblek od Armaniho.
Rodina sa od neho odvrátila, lenže jemu to žily netrhalo, všetkých mal vo výfuku a k ich výčitkám bol hluchoslepý. A to, že pri dedičstve po rodičoch poriadne obtiahol aj vlastného brata, je už len maličká údená makrela na torte. No a teraz je po ňom.
Aspoň že sa na prachy obrátil.
