Žobraví študenti

Každoročne sa objavujú v tomto čase, v dobe maturít, skupinky študentov, ktorí veľkým rámusom ohlasujú svoj vstup do rodiny dospelákov. Je ich plné mesto. Na čele procesie dvaja zdatnejší, nesúci tablo, a hneď za nimi niekto s veľkým čiernym cylindrom. A žobrú.Doslova prepadávajú okoloidúcich, obkľúčia ich, zaškriekajú akúsi pesničku a za svoj výkon, za ktorý by sa musel hanbiť aj Bezdeda, ktorý vôbec nevie spievať, sa dožadujú odmeny. A čo už zostáva nešťastnej obeti? Vytiahne pudilár a pár korún zmení majiteľa. A takto to pokračuje ďalej, pekne dokola, až kým sa cylinder nezaplní. A môže sa ísť na pivo.Títo študenti očividne nežijú v biede, netrpia nedostatkom, nepoznajú slovo núdza. Väčšina z nich pochádza z dobre situovaných rodín, stačí si len všimnúť ich oblečenie. Samé vyberané značky, elegantné topánky, aké často nemajú ani ich obete, ktoré ošmýkajú o peniaze. Toto nie je recesia.Viem, že študenti obvykle smrdia grošom, zažil som to na vlastnej koži. Nie každý mal štipko a vreckové od rodičov nestačilo. Diskotéky a krčmy mali prednosť pred stravou a tak sa hladovalo. Ale ak sme chceli prísť k nejakej tej korune, ani vo sne by nám nenapadlo ísť žobrať do ulíc. To sa išlo na železničnú stanicu, vyložil sa vagón zemiakov a hneď boli prašule na pivko, či na cigarety. Alebo sme dovtedy obsmŕdali na stavbách, až kým sa majiteľ nad nami nezľutoval a nechal nás napríklad voziť vo fúriku betón. Bola to makačka, ale zarobené peniaze potešili.Včera ma zastavila skupinka týchto žobravých študentov, vypočul som si pesničku a porúčal som sa. Nedal som nič. Počul som za sebou poznámky o starých žgrlošoch, ale len som sa usmial.Možno o pár rokov si niektorí z nich už ako dobre zarábajúci manažéri, alebo vlastníci prosperujúcich firiem spomenú, na túto trápnu epizódu v ich živote. Možno sa nad tým len pousmejú, ale možno sa niektorí budú cítiť aj trápne.Aby to nevyzeralo tak, že k týmto študentom cítim nejakú zášť, musím na ich obranu povedať aj niečo pozitívne. Ani raz som si nevšimol, žeby obkolesili tých pravých žobrákov, ktorých som spomenul na začiatku, žeby im zaspievali a vypýtali si od nich ťažko nažobrané peniaze. Všetka česť.