Ak nechcem spolupracovať, tak vidí len dve možnosti - šľahne to mnou o zem tak, že nestihnem povedať ani Eyjafjallajökull a bude po mne. To je tá lepšia možnosť. Druhá, že ma to len lizne a do konca života budem niekomu na oštaru.To je tá horšia. To dá rozum. Je tu síce aj tretia možnosť, že sa dožijem churchillovského veku, ale nevie, či to chcem risknúť.
Moja posledná šanca je špecialista dietológ.
Pána, ten ma teda poriadne vystrašil! Tak som sa zľakol, až mi zmakol. S tou zubatou mrchou veľký problém nemám, robí si len svoju robotu, veď viem, že ma raz pozve na rande. To dá rozum. Len dúfam, že nie som jej typ a tak skoro to nebude.
Ale tá druhá možnosť sa mi teda vonkoncom nepozdávala.
To bolo začiatkom mája a ja som si povedal, že to skúsim.
Dietológ, sám prezident Slovenskej únie špecialistov, žoviálny chlapík, mi naordinoval ten najlacnejší liek - pohyb a tony zeleniny. Príjem kalórií musí byť menší ako výdaj, inak neschudnete. To dá rozum.
Lenže ak sa chcem pohybovať, musím prestať fajčiť. Mohlo by mi roztrhnúť pľúca. Fajčiť som začal ešte voľakedy pred Kolumbusom. Denne som vyfajčil dve škatuľky marlboriek. Moje pajšle by o tom vedeli rozprávať!
Ale ak chcem prestať fajčiť, musím dať zbohom aj fľaši.To dá rozum. K vínku sa predsa dobré bago žiada.
Moja životospráva hedonistu bola vskutku ukážková. V dobrej spoločnosti som pil víno na litre, nepohrdol som ani šnapsom a pivom, aby som potom večer vyžral celú chladničku. Užíval som si dňa i noci.
A kilečká sa veselo nabaľovali. Za posledných päť rokov som sa poriadne nabalil. Len škoda, že nie tak ako naši, s prepáčením, politici.
A sám sebe som sa nepáčil.
Tak som prestal piť a fajčiť. Najmä s fajčením bol problém! Týždeň som lozil po plafóne a klepal som sa ako Maiga v iglu. Ak by som si na ne dosiahol, poobhrýzal by som si aj nechty na nohe. Ale vydržal som.
A začal som sa pohybovať.
Celý život som sa držal lasicovského, že utekať treba, iba ak vás naháňajú, a pešo som prešiel maximálne z jedného baru do iného. A zrazu som začal chodiť na túry. Ale nie na hocijaké, ale na túry s rýchlou chôdzou. Pomalá chôdza nič nerieši. To dá rozum.
A dal som sa na zdravé stravovanie. Ja, ktorý by sa za údené kolienko s chrenom dopustil aj vlastizrady, som začal do seba pchať kaleráby a kyslú kapustu.
Len tak mimochodom, vlastizradcovia sa u nás nemajú najhoršie. Prepáč, Vasiľ, nedalo mi.
Na túru som si vybral mestský okruh, po lese som chodiť nechcel. Po prvé, som mestské dieťa a tu sa cítim najlepšie. A po druhé, lebo medveď. Medveď je papľuh, odmala je cvičený na boj zblízka. Toho neukecáš a nepomôže ti ani keď ho nakopeš do gulí. To dá rozum.
Alebo ťa napadne krvilačná veverička. Skočí po tebe, prehryzne ti krčnú tepnu a s pohybom si nadobro skončil. Sú to beštie.
Tak som si vybral šestnásťkilometrový mestský okruh a poviem ti, priateľko, že i pri tej šialenej rýchlosti sedem kilometrov za hodinu mám čo obdivovať. Nestačím sa čudovať, koľko budov, ulíc a zaujímavých zákutí som doposiaľ neobjavil. Jasné, z auta to človek nevidí. To dá rozum.
A tie baby, človeče, ktoré stretávam! Všimol si si tú novú módu - minisukňa, tmavé pančuchy a čižmičky? Alebo rifle také úzke, že ich treba navliekať obuvákom? To aby sa zadočky lepšie vynímali.To dá rozum.
No, krása je to.
V júli pred dovolenkou som bol u špecialistu na kontrolu. To som už zišiel na stodvanásť kíl - za necelé tri mesiace mínus trinásť kíl. V lete to ide ľahšie. To dá rozum. Pri tých tropických horúčavách som normálne počul, ako sa mi škvarí sadlo.
Lekár ma od šťastia vyobjímal. Tak ste to predsa dokázali! Očividne mal väčšiu radosť ako ja. A povedal mi, že som si pridal desať rokov života.
Cigánka mi kedysi vyveštila, že sa dožijem 108 rokov. Teraz ešte plus desať? Vyzerá to na veľké číslo. Doma som rýchlo vytiahol kalkulačku, prepol na vedeckú, párkrát to zarachotilo a vypľulo 118 rokov!
To mám tu toľko strašiť?
Povedal som si, že v deň svojich stosedemnástin spácham seppuku. Pravda, ak ešte udržím meč, moč a stolicu. To dá rozum.
No nebudem to rozťahovať ako Mara nohy.
Skrátka, dnes čosi po pol roku vážim devätdesiatpäť kíl, tlak mám okolo 128/88 - taký som vari nemal, ani keď som sa narodil.
Zlepšili sa mi aj ostatné ukazovatele. Nefajčím, neslopem a cítim sa skvele. Sem-tam si dám dáke vínko, to aby som nenaondial pečeň.
Do konca roka chcem zhodiť ešte dve - tri kilá.
Pravda, ak dožijem. To dá rozum.
