Máte už kúpené vianočné darčeky?

Pamätám si časy, keď som bol ako jeden z vás. Celé leto som si len voľkal, nalieval sa pivom, užíval som si. To, že sú aj nejaké Vianoce, som začal vnímať až okolo dvadsiateho decembra, čo už bolo, samozrejme, neskoro. V obchodoch návaly, ľudia sa išli pozabíjať, len aby sa im ušiel nejaký súci darček pre ich najbližších. Pochopiteľne, nikdy nekúpili to, čo chceli, ale len to, čo zostalo regáloch. A to veru nebolo bohviečo. Keď sa aj mne začali v byte hromadiť rukavice, šály, papuče a iné haraburdy, povedol som si - dosť!
Už tretí rok nakupujem vianočné darčeky v prvej polovici júla a neviem si to vynachváliť. Ani si neviete predstaviť, aký je to fantastický pocit, keď máte polrok od nakupovania pokoj. Vymyslel som aj slogan NAKUPUJTE V LETE, V ZIME MÁTE VEGET! Ale pred Vianocami predsa len zájdem do obchodov. Nie nakupovať, len tak sa pozerať na blázniacu sa masu ľudí. Postávam obďaleč od tých nešťastníkov a blažene sa usmievam. Keby som sa nepoznal, napísal by som, škodoradostne.
Jediný problém, ktorý sa môže vyskytnúť, je, kam na pol roka ukryť darčeky, aby ich ani náhodou niekto z rodiny neobjavil. Ale aj to sa dá vyriešiť, ak nekúpite niekomu motorku, auto alebo, nebodaj, jachtu.
Prvý raz som ukryl darčeky do pivnice zapratanej rárohami - ideálne miesto na úschovu. Na Štedrý deň som zišiel po ne dolu, a keď som ich vyhrabal spod starého sporáka, takmer ma porazilo. Manželkin hriešne drahý sveter - tuším som zań vysolil okolo tristo korún (sú momenty v mojom živote, keď na peniaze nehľadím) - zožrali potkany. Teraz mi darčeky uschováva Pištabáči, ovdovený sused bývajúci nad nami. Jeho mlčanie som si kúpil kvaliným jablkovým vínom. inak je to vášnivý divák rôznych realityshow, má odsledované všetky, akurát, že sa mu pletú. Minule zahlásil, že tá Erika Lakatošovie má veľkú šancu stať sa nevestou toho milionára.

Tohtoročné Vianoce mám už zabezbečené. Včera som bol v jednom nemenovanom supermarkete a pohodlne som nakúpil. Prechádzal som sa v poloprázdnom obchode a pokojne, pomaly som hádzal tovar do nákupného vozíka. Takmer každý tovar bol v akcii - to veru v zime nemáte. Ešte som si všimol upútavku Za každý nákup nad 1000 korún dostanete fľašu vína zadarmo a po vypísaní zlosovateľného lístka máte možnosť vyhrať superceny. Stretli ste sa s takým niečím v čase vianočnom?
No tisícku som pôvodne minúť nechcel, ale víno zadarmo, to už je niečo. Nakúpené mám už pre každého člena rodiny, nákup odhadujem na sedemsto korún - Bože, odpusť moju rozhadzovačnosť. No nič, do vozíka putuje ešte karpatské brandy, to bude pre mňa. A čuču pre Pištubáčiho. Poriadok musí byť. Zaplatil som čosi vyše tisícky, vyfasoval som víno, už len vypísať výherný lístok a ide sa domov.
Pri stolíku, kde sa vhadzujú vypísané lístky, sedí akási babka a ako vypisuje, tak vypisuje. Pekne pomaly, kostrbatým písmom, za každým slovom riadna pauza, tá ženská si azda nepamätá vlastné nacionálie či čo?
Už-už som chcel vytiahnuť svoje pero, ale predsa len sa mi to videlo ako nadbytočné, keď už pero tu je. Nebudem si svoje ničiť! Len keby si starká pohla. Konečne! Trvalo jej to celú večnosť. Za ten čas by Rowlingová stihla napísať ďalší diel Harryho Pottera.

Po vhodení lístka som sa spokojný pobral domov, darčeky skončili v depozite u Pištubáčiho, odovzdal som mu jablkové a s pocitom, aký mávajú len ľudia, ktorí urobia niečo veľké, som zbehol do svojho bytu.
Vianoce mám viac-menej v suchu. Jediná vec, ktorá ma žerie, je, že si nemôžem v takom predstihu kúpiť kapra. V pivnici by mi zdochol a Pištabáči by mi ho zožral.
Ale ja určite niečo vymyslím. Ak ide o dobrú vec, viem zapnúť. Dám vám vedieť.