Smoliarsky deň

V noci som dlho nevedel zaspať (je pravda, že som líhal až po polnoci), spánok nie a nie prísť, začal som počítať očká na záclone, 1, 2, 3...147, 148...Jasné, že som sa domotal, tak znova, a zase chyba a tak zase od začiatku. Pochopil som, že tadeto cesta k Orfeovi nevedie, tak som vstal, odišiel do obývačky a len tak naslepo som si vybral z knižnice nejakú knihu, boli to Satanské verše od Rushdieho, no nič ľahšie som si nemohol vybrať, fakt.Zaspal som v kresle, ale tak tvrdo, že som nepočul drnčať to odporné čudo, ktoré som si nastavil na šiestu v spálni.Zobudil som sa asi len silou zvyku, pohľad na hodiny, o 30 minút musím byť na porade, cesta autom mi trvá do práce asi 20 minút, takže len postriekať tvár vodou, zubná kefka do tašky, pešo zo 6.poschodia, lebo výťah je v tomto čase permanentne obsadený, konečne pri aute. Došľaka, kľúče od auta ostali na chladničke, poklusom hore na šieste, jazyk až po rázporok, apropo rázporok, rýchlo som si zatiahol zips, au, niečo som si pricvikol, po tri schody dole k autu, ešteže mám centrál, lebo s mojimi, od vyčerpania trasúcimi sa rukami, by som sa strafoval do zámku hodinu.Konečne sa rozbieham, páni, ja sa veziem, ak nebude zemetrasenie, alebo sa zemeguľa nezrazí s nejakym zablúdilým meteorom, budem meškať len 5 minút a za to si vyslúžim iba zdvihnuté obočie na šéfovom ksichte.Porada o všetkom a o ničom, teším sa na kávu, konečne je na stole, už len jej aróma mi dáva zabudnúť na predošlé štrapácie. Chlip, chlip, je chutná, Melanka sa vie stále strafiť do mojich chuťových kanálikov. Zrazu kolegovi zazvonil mobil, natiahol sa poň, drgol do mňa, čľups, a kávu som mal na nohaviciach. Ak by bola o čosi teplejšia, tak ten úkaz, o ktorom som sa zmienil na začiatku, by sa už nemusel opakovať. A to by som bol ozaj nerád.Nanešťastie, náhradné nohavice nemám, celý deň chodím s fľakom na mieste, kam žiadna žena nezabudne hodiť aspoň očkom, baby sú potvory, v duchu počítajú centimetre...Cesta z práce prebehla v pohode, veď čo už zlého by ma mohlo ešte postretnúť, dnes som si už poriadne upil z kalicha horkosti, myslel som si naivne.Ešte som sa zastavil pri bankomate, vsunul som kartu, naťukal pinko, vzal som si kartu a hybaj domov, kde ma čaká chladený plzeň, už sa teším.Konečne doma, orosené pivo v ruke a v tom ma premkla zlá predtucha. Rýchlo som otvoril peňaženku, jasné, ja starý blázon, nechal som tri tisícky v bankomate! Ani som nešiel späť, v tomto som realista, neverím na rozprávky o poctivých nálezcoch. Niekoho objala Fortuna, keď už mne sa chrbtom otočila.Tak si tu teraz sedím, popíjam pivo, zapálim si marlborku, zo škatuľky na mňa hľadí varovanie MZ o škodlivosti fajčenia, mňa už dnes ničím nenaseriete, myslím si v duchu.Pohľad mi padol na kalendár, hľadím ako blázon, o pár dní padne piatok na trinásteho!Už teraz viem, čo v ten deň urobím, nepôjdem do práce, zavriem sa vo svojej izbe a do soboty z nej nevyleziem. Urobte to tak isto, ja o smole viem svoje.Verte mi, nevyplatí sa ťahať tigra za chvost.