Mal krásnu zbierku motýlikov, ktorú by mu isto závidel aj Trubač s Malatinským. Lákal na ňu iba naivné dievčatá a popravde treba povedať, že mu dosť dlho unikal významový rozdiel medzi vyspelosťou a dospelosťou. Dnes už ovláda iba polohu ležiaceho impotenta, nacvičenú podľa karikatúr Petra Urbana.
Manželka, večne nadržaná ako Gabčíkovo pri povodniach, je sestričkou vo fakultnom špitáli. Mesiac čo mesiac má nápadne veľa celodenných služieb, čo, prirodzene, Bélovi dobrí kamaráti z mokrej štvrte s hranou ľútosťou nikdy nezabudnú otrepať o hlavu.
Keď si ho raz jeden z nich vo vieche za to doberal, Béla ho trafil päsťou do nosa, čím ukázal, že je ešte stále chlap, a zároveň vyvrátil platnosť úslovia, že z cudzieho krv netečie.
Ako správny stratég nečakal na odvetu - vedel, že po útoku je najlepší útek. Aj keď býva na druhom konci mesta, vzal to vzdušnou čiarou a skôr, ako by ste vyriekli gyulabárdosszlovákelnök, bol doma, v bezpečí pod baldachýnom už vieme čím obdarenej manželky.
Béla vyštudoval na konzervatóriu hru na drumbli. Rokmi cvičenia na tomto náročnom inštrumente sa vypracoval na samý vrchol v karpatskom regióne, a tak možno smelo vyhlásiť, že drumbľu ovláda priam virtuózne.
Aj preto neprekvapuje, keď pred nedávnym snemom istej strany zašiel za predsedom a ponúkol sa, že im zahrá hymnu a za tisícku pridá aj Internacionálu či Pieseň práce. Predseda ho rázne odmietol a povedal mu, že tisícka je pre stranu veľa. „Myslíte si, že kradneme?“ - uzavrel debatu predseda a ponáhľal sa za mladou sekretárkou zistiť, či je už pripravená - reč na snem, prirodzene.
Podgurážený Béla ešte stihol za ním zakričať: „Škoda, že sa ten Galis nestal trénerom našich chlapcov. Mohli ste mu poradiť, ako sa dávajú góly vlastnou hlavou!“
Starý rok tradične posielame do...dejín na chate pri Košiciach. Každý účastník je oblečený, ako sa patrí, len Béla tam pravidelne chodieva v čiernom ancúgu (pohreb starého roku, jasné?) so žltým motýlikom, čo je ešte komickejšie ako Vaľovej primátorstvo či Kotlebovo županstvo.
Vlani na Silvestra sa tu jeden päťdesiatnik chválil, že má ešte všetky zuby. Béla povedal, že jemu chýbajú iba dva, ale je od neho o desať rokov starší. A aby to potvrdil, siahol si do huby a prítomným dal kolovať poškodenú protézu. Mám rád ľudí, ktorí si dokážu robiť prču sami zo seba a Béla je presne taký.
Čochvíľa sa k nám nasáčkuje nový rok. Pokúsme sa chmúriť čo najmenej a skúsme sa zasmiať hoc aj na sebe.
Ak prezidentské voľby vyhrá tisíckľukový spasiteľ zajatcov a lámač dievčenských sŕdc - ten mačovsky zarastený superman - nemračme sa, nenadávajme, netrieskajme si hlavy o stenu! Vysmejme sa, priatelia, sami sebe, aj tomu, že nás - nie prvý raz! - ovalil tradičný mech, že sme to dopustili. Smejme sa dopopuku, akí sme boli hlúpi, keď sme dovolili, aby sa nám z rôznych vysokých funkcií do ksichtu rehlili eštebácke prasce. Pučme sa od smiechu, že máme sudcov, pri ktorých by si bohyňa Justitia už mala z očí strhnúť pásku, známymi váhami ich vytrieskať po hlavách a pohroziť mečom, aby svoj úrad už konečne brali vážne.
A keď nás ten smiech raz prejde, potom sa konečne poriadne, veľmi tuho, ozaj fest nasrďme. Raz sme to už dokázali.
PF 2014
