Moja prvá zastávka viedla do rodného domu, ktorý ani zďaleka nevyzerá, že by sa v ňom niekedy mohol narodiť jeden z najznámejších ľudí sveta. Jeho rodina bola síce mnoho početná, ale chudobná. Dom, v ktorom Elvis v roku 1935 uzrel svetlo sveta, má 2 skromne zariadené izby. Spálňu a kuchyňu, nič viac. Nábytok je pôvodný, ale zreštaurovaný. ,,Tak a tu sa na narodil Elvis”, s úsmevom hovorí pani sprievodkyňa a ukazuje na posteľ so starodávnym prehozom. Všetci prítomní len natešene civia na ukazovaný predmet.
V areáli jeho rodiska je postavený malý park, v ktorom nájdete tabule s informáciami, fontánu alebo staré auto patriace Elvisovmu otcovi. Nechýba ani socha, s ktorou sa návštevníci s obľubou zvečňujú. Veľa ľudí zavíta i do pamätnej kaplnky.
Ďalej sa pokračuje do maličkého kostola, ktorý má len jednu izbu. V ňom prednáša svoje zážitky pokrvná Elvisova sesternica, dáma okolo šesťdesiatky, ktorá na neho nedá dopustiť. Rozpráva o tom, ako s Elvisom a rodinou trávila chvíle v kostole, spomína na jeho začiatky a následnú slávu. Tento kostol je zaujímavý aj tým, že nemá pôvodné umiestnenie. Kedysi stával na blízkej ulici, ale kvôli návštevníkom ho previezli a opravili.
Aby sme nepozerali len ,,staré ošarpané budovy”, zakotvili sme v múzeu. V múzeu boli nainštalované plazmové televízory, ktoré premietali dokumenty o Elvisovi a o vplyve na jeho tvorbu. Nachádzajú sa tu fotografie z detstva, rodiny, prvej priateľky, manželky a vlastne z celého života. Zaujímavé boli aj jeho vlastné originálne kostýmy, pri ktorých boli taktiež zavesené fotky , tentokrát však v danom oblečení. Nechýbali ani artefakty od fanúšikov, ktorí ukradli mnoho predmetov z hotelov, ale aj súkromné zbierky niektorých blízkych priateľov. Na stenách spolu s gitarou viselo veľa ocenených platní . V presklenených vitrínkach boli vystavené pravé vstupenky z koncertov, ktoré pochádzali zo 60-tych alebo 70-tych rokov. Práve keď som pozerala na tie staručké kúsky vyblednutého papiera, prechádzali okolo mňa 2 dámy, ktoré mohli mať tak 70 rokov. ,,Presne taký istý lístok mám doma”, hovorí jedna z nich. ,,Bola som aj na jeho poslednom koncerte v Jacksone”, dodala. A ja som len s úžasom pozerala na tie 2 panie so šedivými vlasmi, ktoré zažili a spomínajú pre mňa tú ,,zlatú éru”.
Moja exkurzia nakoniec viedla do darčekového obchodu, z ktorého som naprázdno neodišla a kúpila si suveníry. Veď som tu len raz, tak čo…Stretla som sa so zaujímavými ľuďmi, ktorých spája rock and roll. Natrafila som na texaských motorkárov ( vystrihnutých ako z filmu Easy Rider), pamätníkov, ľudí, ktorí sa osobne stretli s Elvisom alebo obdivovateľov zo všetkých končín sveta. Prehodila som pár slov s pracovníkmi, ktorým som sa zjavne zapáčila a darovali mi do zbierky tašku plnú vecí, ktoré niesli meno Elvisa. Dokonca mi dovolili vstúpiť tam, kam bežný návštevník nemôže. Nikto mi už nikdy nezoberie to, čo som v Tupele videla. Fascinuje ma to. Moja nasledujúca zastávka bude pokračovať do Memphisu, na slávne sídlo Graceland. Už teraz sa teším.
