Som študentka amerických štúdií a žijem v Anglicku. V Londýne mám kapelu,zaujímam sa o bicie, hudbu, módu, fotografiu, film a históriu. Zoznam autorových rubrík: Recenzie na albumy, Reportáže z podujatí, Hudobné osobnosti, Filmy, Hudobné zaujímavosti, Festival Pohoda, Hudobné úlety, Ja a USA, Súkromné, Nezaradené
Elizabeth Taylor bola filmová ikona. Krásna žena s obrovskou charizmou, ktorá dobyla Hollywood svojím talentom. Bola čarovná ako Kleopatra, ktorá sa občas správala ako mačka na rozpálenej plechovej streche a nebála sa Virginie Woolfovej. Dnes nás vo veku nedožitých 80 rokov opustila.
Láska a zaľúbenosť. Tieto dve magické slová definovať neviem, asi mám ešte málo rokov. Rada však pozerám staré filmy, v ktorých dominuje nejaká zaľúbená dvojica. Občas by som si priala, aby som v takom filme ,,žila". Škoda že realita je iná. Ale tie filmy sú úžasné. Rôzne príbehy, osudy, ľudia a fakt, že láska kvitne v každom veku.
V každej americkej rodine dnes rozvoniava moriak, lebo je Deň vďakyvzdania. Minulý rok som to s Američanmi na vlastnej koži zažila, dnes si tento deň symbolicky oslávim po svojom. Prvé, čo ma v súvislosti s touto významnou udalosťou napadne je film od nedávno zosnulého amerického režiséra Arthura Penna, Alicina Reštaurácia. Snímka je adaptovaná podľa piesne s rovnakým názvom od folkového speváka Arla Guthrieho, ktorý s ňou zožal obrovský úspech na legendárnom Woodstocku.
Svetová kinematografia nám deň čo ponúka nové a nové filmy. Niektoré prekvapia, iné diváka unudia a ďalší prepádak je na svete. V telke idú na dračku reality show alebo sa opakujú niektoré otrepané filmy ktoré už dávno poznáte naspamäť. Ak nepatríte do skupiny priemerných divákov, ktorí prepínajú len komerčné kanály a radi si pozriete dobré filmy, mám pre vás tipy. Čo takto staručké čierno- biele snímky, ktoré frčali keď bola mladá vaša babička? Dobrý film vás dokáže do deja vtiahnuť tak, že na chvíľku odídete z reality. Čierno- biela klasika má preto svoje čaro.
Vytie (Howl and other poems) je najznámejšou básnickou zbierkou Allena Ginsberga, ktorá vyšla v roku 1956 v San Franciscu. Odštartovala revolúciu pre vtedajšiu generáciu, ale ,,vďaka" neprajníkom sa Ginsberg spolu s Ferlinghettim dostali pred súd. Ginsberg napísal Vytie bez servítky (najprv to mala byť divadelná hra)a Ferlinghetti ho s nadšením hneď vydal vo svojom vydavateľstve City Lights Bookstore. Ferlinghetti bol dokonca zatknutý. A o tom je i film s rovnomenným názvom, ktorý do našich kín prichádza v polovici novembra.
Sedmikrásky sú v poradí deviatym filmom z dielne českej režisérky Věry Chytilovej. Experimentálny film, ktorý bol natočený v roku 1966 rozpráva príbeh dvoch ,,skazených" dievčat ktoré sa chcú svojsky zabávať a to sa im neskôr vymkne spod kontroly.
To, že má Elvis Presley prívlastok kráľ rock and rollu niet pochýb. Veď kto by nepoznal jeho skladby, aj keď len tak ,,z počutia". Mnohí možno netušia, že vynikal i na filmových plátnach. On samotný v úlohe herca zahviezdil až v 31 filmoch. Ak máte radi Elvisa a k tomu pretekárske autá, určite sa vám zapáči film Spinout.
Jedno z najvýznamnejších filmových štúdií Walt Disney v spolupráci s firmou Apple Corps ltd. pripravujú remake animovaného filmu Yellow Submarine o najslávnejšej liverpoolskej štvorici The Beatles. Kým v pôvodnej celovečernej snímke z roku 1968 sa objavili všetci ,,chrobáci" v psychedelickom šate, tentokrát pôjde o 3D verziu. Úlohu režiséra si na svoje plecia zoberie Robert Zemeckis (Forrest Gump, Polárny express), ktorému sa podľa vlastných slov týmto filmom splní dlhoročný sen.
Bratia Bluesovci. Naháňačky s policajtmi, rozbité autá, nespočetné množstvo dopravných priestupkov, konto zdobiace asi milión prúserov, nikdy nekončiaca zábava a blues. Tak to je akčná americká komédia plná bluesovej hudby, v ktorej sa po boku hercov objavujú známi bluesoví a swingoví hudobníci v malých rolách. Jake a Elwood Blues (už podľa mena poznáte ich najobľúbenejšiu hudbu) sú bluesoví fajnšmekri a muzikanti. Milovaní a nenávidení. Skrátka fanúšikovia bluesu. A hneď ich máme v 2 filmoch.
Taliansko- britská retro snímka Blow- up režírovaná Talianom Michelangelom Antonionim z roku 1966 patrí medzi najzaujímavejšie alternatívne filmy svetovej kinematografie. V spolupráci s vplyvným producentom Carlom Pontim vytvorili 3 zahraničné filmy- okrem spomínanej Zväčšeniny (Antonioniho prvý anglický film) to boli Zabriskie Point (1970) a The Passenger (1975). Režisér sa inšpiroval poviedkou od argentínskeho spisovateľa Julia Cortázara a prácou či zvykmi londýnskym fotografom Davidom Baileyom. V tomto filme je hlavnou postavou módny fotograf Thomas (Hemmings), teda muž (v predchádzajúcich prácach Antoninioho dominujú ako hrdinky ženy), ktorý náhodne fotí ľúbiaci sa párik v miestnom parku. Po vyvolaní snímkou zistí, že ,,omylom“ vyfotografoval vraždu... Minišaty, garderóby, zábavky mladých Londýnčanov, kvalitná hudobná scéna, starodávne autá a kvitnúca popkultúra. A veľa známych mien. To boli roky šesťdesiate...
Kinematografia ponúka množstvo filmov - dokumentov , ktoré zachytávajú posledné roky alebo celý život hudobných legiend. Medzi takéto filmy patrí aj čierno-biela snímka Control mapujúca príbeh posledných 7 rokov života nezabudnuteľného speváka britskej kapely Joy Division, Iana Curtisa. Táto Manchesterská formácia na konci 70-tych rokov definovala nový smer populárnej hudby a položila základy post- punku. Scenár bol napísaný podľa spomienkovej knihy Touching from a distance, ktorej autorkou je vdova po Curtisovi, Deborah Curtis. Tento celovečerný film je samozrejme aj o nej...Pretože ona prežila s Curtisom to, čo nikto iný. Rýchly sobáš, narodenie dcéry, ťažké začiatky s kapelou, jeho epileptické záchvaty či pomer s inou ženou. A následná samovražda. Jednoducho komplikovaný život...
V roku 1970 si na území Kanady brázdil cesty vlak- a to nie obyčajný. Tento vlak bol odlišný od bežných prepravných prostriedkov preto, lebo vo svojich rušňoch viezol vtedy najuznávanejšie americké a kanadské rock and rollové hviezdy. Hudobníci vytvorili jednotného ducha- spojili sily a celých 5 dní koncertovali, kde im vlak zastavil (Toronto, Winnipeg, a Calgary, pozn. aut.), žúrovali (vlak si musel ,,oddýchnuť vždy, keď posádke došla tequilla"), jamovali (vo vozni mali všetky hudobné nástroje), pospevovali si. Ich vlak sa preto premenil na miesto, v ktorom by sa chcel ocitnúť nejeden fanúšik kvalitnej hudby. Tento dokumentárny film zachytáva rané sedemdesiate roky, prostredníctvom ktorého sa divák dostane do zákulisia výborných muzikantov, ale i do ich súkromného života č rozhovorov. Dokument bez pochýb patrí k svetovej špičke a v hudobnej kinematografii zohráva významnú úlohu.
The Beatles- známy štvorlístok z Liverpoolu dodnes patrí medzi najúspešnejšie a najoslavovanejšie skupiny všetkých čias. Nespočetné množstvo prvých miest v britských a svetových hitparádach, účinkovanie v televíznych programoch za neutíchajúceho ošiaľu, koncerty, pri ktorých najmä ženská časť publika omdlievala alebo dôležité americké turné- aj toto všetko prinieslo anglickým ,,chrobákom" nikdy nekončiacu slávu. V 60-tych rokoch všetko to, čo malo nálepku Beatles šlo na dračku. A to i v prípade niektorých konkrétnych filmov, ktoré boli o Beatles, alebo či už s touto štvoricou v hlavnej úlohe. A ako vyzeral náročný deň s týmito Liverpoolčanmi? To sa práve dozviete vo filme s názvom A Hard Day's Night (Ťažký deň).
Patti Smith - speváčka, hudobníčka, zasnená poetka a výtvarníčka, ktorá okrem iného získala prívlastky ,,rock and rollová ikona" a ,,stará mama punku" má taktiež svoj celoživotný sen ako každý jeden z nás. Do jej umeleckého života môžete na chvíľku ,,zablúdiť" aj prostredníctvom dokumentárneho filmu s názvom ,,Životný sen" (Dream of life), ktorý vznikal posledných 11 rokov. Veľmi veľa muzikantov má svoje biografické filmy, konečne sa jedného dočkala aj Smith, ale s tým rozdielom, že ten jej je trošku odlišný od tých klasických biografií. Dream of life je skôr sonda do jej duše. Celý tento projekt uzrel svetlo sveta vďaka skúsenému režisérovi Stevenovi Sebringovi, ktorý sa pokúsil Smith pre všetkých dychtivých fanúšikov zachytiť na kameru familiárnym spôsobom. Zo svojho diela vyťažil to, čo chcel. Aby Patti Smith rozprávala o všetkom, čo k nej patrí, čo ju ovplyvňuje a aké pocity a zmeny pocítila počas svojho života (ale i počas posledných rokov intenzívneho filmovania). Patti Smith preto rozprávala. A dosť.
