Som študentka amerických štúdií a žijem v Anglicku. V Londýne mám kapelu,zaujímam sa o bicie, hudbu, módu, fotografiu, film a históriu. Zoznam autorových rubrík: Recenzie na albumy, Reportáže z podujatí, Hudobné osobnosti, Filmy, Hudobné zaujímavosti, Festival Pohoda, Hudobné úlety, Ja a USA, Súkromné, Nezaradené
Súčasná hudba ma väčšinou sklame, tak jej nevenujem veľkú pozornosť. Radšej sa vŕtam v minulosti a snažím sa neustále spoznávať to, čo tu už bolo. Častokrát nájdem niečo staronové. Občas ale dumám. Ako je možné, že hudba z časov dávnejších dobre znie, je nadčasová a má stále čo povedať aj v súčasnosti? To bolo asi tou magickou dobou, už žiadna britská invázia ani americká vlna asi nepríde.
Novátorské 80-te roky priniesli do sveta hudby veľa chytľavých syntetizátorov. Do popredia sa po prvýkrát dostal pop. Niektorým kapelám, ktorým to nevyšlo v 70-tych rokoch sa pošťastilo práve teraz. Super sa pozeralo aj na niektoré speváčky s natupírovanými vlasmi v bláznivých outfitoch. Podľa mňa bolo toto obdobie zaujímavé aj tým, že buď prišla príliš dobrá alebo naopak dosť zlá kapela. Teda výhra, alebo prehra.
Minulosť ma vždy fascinovala. Z každého obdobia som si obľúbila niečo iné. Dnes som pripomenula hudbu zo 70- tych rokov. Tá v tomto období nadobudla nový rozmer. Priniesla nové hudobné žánre. Prepísala históriu. Inšpiruje niektorých (ne) vedome dodnes. Pamätám sa, keď som prvýkrát počula Sex Pistols na ČT2. V 13-tich to bola moja najobľúbenejšia kapela. Potom ku mne prišlo disco v podaní Bee Gees. Neskôr som chcela vyzerať ako Debbie Harry z Blondie, hrať na gitaru ako Jimi Page, ale nakoniec som si podľa obrázku Stevie Nicks nechala u kaderníčky ostrihať len ofinu. Prečo má tá hudba aj po toľkých rokoch stále čo povedať?
V mojom poslednom článku som písala o hudobníkoch, ktorí si s radosťou ,,požičali“ skladby iných a pekne na tom zarobili. Väčšinou ich verzie boli naozaj nevydarené. Niektoré boli viac než príšerné, hlavné tie v ktorých sa dnešné speváčky snažili zachrániť videoklipe svoj žalostný spev svojím telom. V tomto pokračovaní nájdete zoznam ,,prebratých“ piesní, ktoré sa podarili. Väčšina z nich je síce staršia, ale stále ich zaradujeme medzi dobré covery.
Často sa stávam svedkom rozhovoru nejakých mojich rovesníkov, ktorí sa rozprávajú o najnovšej hudbe. ,,Tá pesnička je superská", vraví jeden. Tiež si myslím, najlepšia skladba akú som kedy počul, odvetí druhý. Takéto rozhovory o novinkách sú stále o tom istom, lebo vždy príde nová ,,najlepšia skladba". Škoda, že je často krát ,,požičaná" od niekoho iného.
60-te roky sú fascinujúce obdobie. Skrývajú v sebe niečo okúzľujúce a dokážu osloviť aj dnešnú generáciu. Mám na mysli napríklad nadčasové módne trendy, kultové filmy, nezabudnuteľné fotografie, osobnosti a ikony ktoré prepísali históriu, kultúru, udalosti alebo hudobnú scénu. Keď sa nad tým zamyslím, súčasná hudobná scéna je odlišná. Príde nejaká novinka a ani sa nenazdáme, už ju vystrieda niečo iné. ,,Oprášenie" starých songov novými kapelami teraz je v kurze. V čom je potom to čaro, keď si aj dnes pustíme tie skladby a stále nás bavia?
Vianoce už klopú na dvere a ja sa teším, ako si budem púšťať na gramofóne moje obľúbené vianočné skladby. Pozriem spoza okna na bielu pokrývku a pomaly odpočítavam čokoládky z adventného kalendára čo robím už od malička. Vianočné skladby majú vtedy tú pravú atmosféru. Najlepšie ak sú nahraté tak v 50-tych alebo 60-tych rokoch nejakými kultovými muzikantmi. Vtedy majú pre mňa to nezabudnuteľné čaro.
Ivana Krala veľmi predstavovať netreba. V roku 1968 emigroval z vtedajšieho Československa do USA. O pár rokov neskôr stál na pódiu s ozajstnými umelcami. S Patti Smith, Iggym Popom, kapelou Blondie, spolupracoval napríklad s Davidom Bowiem či U2 a mnohými inými. Natočil film The Blank Generation, v ktorom zachytil Ramones, Wayne County, Blondie, Patti Smith alebo Talking Heads predtým ako sa stali slávnymi. Vždy ma títo hudobníci fascinovali. Možno o to viac, že pri vzniku ich hudby stál niekto, kto pochádzal z našich krajov. Ivana Krala som vždy chcela osobne stretnúť. Splnilo sa mi to.
Gramofónové platne dnes väčšina ľudí vyhadzuje, poprípade tak urobila už dávno. Veď načo im bude doma sadať prach na komunistické vykopávky ako Robo Kazík či nejaké to repete. Gramofóny sú už dávno pokazené a ihly sa zháňajú veru ťažko. Je asi zbytočné doma skladovať takéto haraburdy, keď v hudobnom priemysle je technika niekde inde. CDčká sú síce ešte v kurze, aj keď ich predbiehajú mp3jky a i-pody. Majú ale vinyly ľuďom stále čo povedať aj v súčasnosti? Určite áno.
Najslávnejšia ikona rock and rollu Elvis Presley by sa tieto dni, presnejšie dnes, 8.januára dožil 75 rokov. Od štvrtka do nedele po celých štátoch prebiehajú dlho pripravované oslavy. Najviac si Elvisa považujú v rodnom štáte Mississippi a spriatelenom Tennessee. Na jeho počesť nahrávacia spoločnosť Sony Records vydá 75 skladbovú kompiláciu obsahujúcu jeho najznámejšie hity. Tento zberateľský kúsok bude mať názov Elvis 75.
Od roku 1986 bolo do clevelandskej Rock and rollovej siene slávy prijatých mnoho vplyvných hudobníkov rôznych dekád. Ako prvý sa v sieni ocitol Fats Domino a za viac ako 20 rokov boli do nej uvedení jeho kolegovia a nasledovníci ako B. B. King, Roy Orbison, The Ronettes alebo Patti Smith. Jej členstvo sa každoročne rozrastá. V marci v roku 2010 sa rozšíri o kontroverzných The Stooges, britských Genesis, kultovú Abbu, kráľa jamajského reagge Jimmyho Cliffa a manchesterských The Hollies.
Keď v roku 1623 turecký alchymista Avedis Zildjian experimentoval s rôznymi kovmi a prímesami, náhodne mu vznikla zliatina striebra a kovu, ktorá sa dala použiť ako hudobný nástroj. Pán Zildjian určite netušil, že jeho ,,vynález" sa stane neodlúčiteľnou súčasťou každého bubeníka. Firme Avedis Zildjian Company teda bez pochýb patrí prvenstvo vo výrobe činel a dokonca má aj miesto v skupine najstarších firiem na svete.
V Amerike spôsobil v 50-tych rokoch rock and roll hotový ošiaľ. Mládež nehovorila o ničom inom, len o najnovších singloch, rockabilly spevákoch a medzi svojich rovesníkov ste zapadli jedine so slušnou zásobou tanečných krokov. A samozrejme aj so štýlovým oblečením. Rodičia často nemali pochopenie pre svoje ratolesti. Keď sa na scénu dostal mladý hudobník Buddy Holly, celá americká kultúra sa zmenila. Lebo prišiel rock and roll. Spolu s ním aj nová zábava. Bohužiaľ sa ale táto rock and rollová dekáda na chvíľu skončila, a to náhlou smrťou Hollyho, ktorý neprežil pád lietadla počas svojho zimného turné. Zomreli aj ďalší hudobníci na palube, Ritchie Vallens a J. P. Richardson (Big Bopper) .
V sobotu 14. novembra sa v Kostole svätej Anny v Prahe (Pražská križovatka) uskutoční spomienkový koncert pri príležosti 20. výročia Zamatovej revolúcie organizovaný československým a českým ex- prezidentom Václavom Havlom. Na pódiu sa predstavia Havlovi známi priatelia, svetoví muzikanti ako Lou Reed, Joan Baez, Suzanne Vega a Renée Fleming. Vystúpenie bude síce sprístupnené len na základe pozvánok, ale diváci môžu sledovať priamy prenos na svojich televíznych prijímačoch, ktorý bude vysielať Česká televízia.
V jednom z mojich predchádzajúcich článkov som s nadšením písala o filme Dream of life, ktorého hlavnou protagonistkou je new yorská mama punku, Patti Smith. Steven Sebring, režisér a fotograf aktívne pracoval na tomto filme viac ako 10 rokov. Dream of life nie je klasická biografia, je to sonda do duše a mysle jednej z najznámejších ikon na rock and rollovej scéne. Okrem filmu sa na trhu objavila aj kniha s rovnomenným názvom, ktorá sa bohužiaľ (ako väčšina zaujímavých vecí zo zámoria) na Slovensku ani v blízkom okolí nedá kúpiť. Keďže študujem v USA, v krajine kde sa dá získať všetko možné aj nemožné, neváhala som ani minútu a jeden výtlačok si hneď po príchode zaobstarala.
Za uplynulých pár týždňov ohlásili svoje vystúpenia punkové kapely, ktoré definovali punkovú scénu 70-tych rokov, New York Dolls a Public Image Limited. Aby toho do tretice nebolo málo, svoje pripravované vystúpenia potvrdili aj veteráni The Stranglers. V porovnaní s 2 spomínanými kapelami The Stranglers hrajú pravidelnejšie, no i tak to pre vyznávačov klasickej punkovej školy bude výzvou. Na Slovensku ich ale zase neuvidíme.
Keď sa v roku 1978 rozpadla najznámejšia punková kapela Sex Pistols, jej leader, textár a spevák John Lydon, alias Johnny Rotten, neváhal a o pár týždňov si založil novú. Public Image Limited určite neboli až takí známi ako jeho predchádzajúca formácia, ale aj tak stoja za zmienku. Kvôli nej budú mať britské ostrovy tento rok poriadne rušnú zimu, lebo kapela ohlásila svoje dlhoočakávanú koncertnú šnúru. A vidieť Johnnyho Lydona naživo na koncerte je určite nezabudnuteľným zážitkom.
Presne pred 33 rokmi, v roku 1976 dňa 20. a 21. septembra v londýnskom klube 100 prebehol jeden z prvých punkových festivalov v Británii, legendárny Punk Special (alebo Punk Festival). 2-dňové podujatie zorganizovali manažéri punkrockových skupín Sex Pistols Malcolm McLaren a The Clash Bernie Rhodes. Cieľom organizátorov festivalu bolo podporiť svoje kapely, zviditeľniť ich a bližšie predstaviť obecenstvu. Na akcii sa zúčastnilo spolu 8 kapiel. Keďže punkové podujatia neboli na britských ostrovoch udomácnené tak ako v USA, zapísal sa Punk Special do rock and rollovej histórie.
Keď Hilly Kristal v sedemdesiatych rokoch otvoril v New York City brány hudobného klubu CBGB, určite netušil, že toto miesto sa v budúcnosti stane posvätným miestom rock and rollu a v podstate i kultovou záležitosťou v oblasti undergroundovej hudby. Červený názov CBGB(Country, Bluegrass and Blues) OMFUG (Other Music For Uplifting Gormandizers) sa v roku 1973 objavil na bielej markíze na 315 Bowery a Bleecker Street v Manhattane a večery plné hudby sa tak mohli začať. Každý, kto mal rád hudbu a mal to šťastie byť New Yorčanom určite sedel v CBGB.
Od piatku 15. augusta do pondelka 18. augusta 1969 sa blízko amerického mestečka Bethel (štát New York) uskutočnil doteraz najväčší hudobný festival Woodstock Music and Art Fair (skrátene Woodstock), ktorého sa zúčastnilo takmer 500 tisíc ľudí z celého sveta. ,,Deti kvetov", hippies, si na festivale počas 4 dní mohli vypočuť 40 spevákov a kapiel, ktorí v tej dobe patrili (a dodnes stále patria) medzi najuznávanejších muzikantov. ,,Make love, not war"- to bolo heslo vtedajších účastníkov, ktorí protestovali proti vojne vo Vietname, svetovým nepokojom, konzervatívnym hodnotám a pre všetkých žiadali slobodu. Woodstock sa stal symbolom americkej alternatívnej kultúry v 60-tych rokoch. V týchto chvíľach oslavuje 40. výročie.
