Pôvodne sa v klube mali prezentovať hudobné žánre nachádzajúce sa v názve, ale neskôr z tejto myšlienky zišlo a CBGB sa stal kolískou punku. New Yorská elita ako Patti Smith Group, trojakordoví Ramones, postpunkoví Blondie, hororoví The Misfits alebo básnici z Television... Proste pôsobila tu celá vtedajšia punková scéna. ,,Keď som po prvýkrát videl naživo Ramones, šokovane som zistil , že chlapci sú na pódiu síce spolu, ale vôbec dokopy neladia a každý hrá úplne niečo iné", povedal Kristal po ich koncerte v CBGB. Ramones to dotiahli až do rock and rollovej siene slávy a spôsobili revolúciu. Tak a čo, prvé koncerty im nevyšli...
CBGB nebol len hudobným klubom, nachádzal sa tu aj obchod s nahrávkami a kaviareň, ktorí mali spoločný názov CBGB Record Canteen. V neskorých 80-tych rokoch nastala zmena, prístavba sa zmenila na CB's 313 Gallery, v ktorej hrali folkoví alebo jazzoví hudobníci. Bolo to spestrenie, pretože hlavná časť CBGB stále žila punkom.
V roku 2005 opäť nastal zlom, pretože zakladateľ Kristal musel kvôli finančným problémom CBGB uzavrieť. Všetky pokusy o jeho zachovanie alebo presťahovanie boli márne a Kristal o rok neskôr definitívne Mekku punku bohužiaľ zatvoril. Túto slávnu, alebo skôr neslávnu ceremóniu sprevádzal koncert legendárnej Patti Smith. V nasledujúcom roku podľahol Hilly Kristal rakovine.
Okrem toho, že CBGB zanikol, jeho inventár našiel svoje miesto v newyorskej štvrti Soho, kde sa otvorilo nové múzeum rock and rollovej histórie. Alebo lepšie povedané, vylepšilo sa to staré a pripravila sa plocha veľká viac ako 2300 metrov štvorcových. A všetko len pre artefakty zo CBGB. Môžete tu nájsť napríklad klubovú telefónnu búdku, známu drevenú stenu popísanú rôznymi sloganmi alebo kontrolnú pokladnicu. Vo vitrínkach sú vystavené aj outfity Patti Smith či členov Blondie. Pre silnejšie povahy sú určené kuriozity, napríklad pisoár zo zničenej kúpeľne.. Samé vzácne veci s vlastnými príbehmi...
Je naozaj škoda, že CBGB museli zavrieť. Ale aspoň sa zachovali nejaké predmety, lebo keď sa na to pozrieme reálne, určite to po takom vystúpení The Jam či Richarda Hella a jeho Voidoids nevyzeralo tak, ako pred jeho začiatkom. Proste ako na punkovom koncerte. Dúfam, že sa aspoň raz do toho múzea dostanem. Moje šance sa stále zvyšujú, pretože už zajtra letím do USA...
