V detstve Karen hrávala v školskej kapele. Direktor jej pridelil zvonkohru, ktorá jej ,,nevoňala" a preto začala hrať na bubny. Jej vášeň k bicím nástrojom začínala naberať na obrátkach a so svojim bratom Richardom, ktorý bol klavirista začali nahrávať prvé skladby. V roku 1969 už vystupovali pod menom The Carpenters.
Karen Carpenter bola skvelá bubeníčka, ktorá obecenstvo bavila aj spevom. To sa možno pre ňu stalo záťažou, pretože chcela hlavne bubnovať, nie spievať. Manažér ale trval na tom, aby viedla kapelu a spievala, veď bubny boli aj tak vždy ,,odložené v kúte". Publikum ju tiež radšej videlo s mikrofónom v ruke ako s paličkami. Ona si však svojou charizmou a bubnovaním nakoniec vydobila svoje miesto vo svete bubeníkov.
V 70-tych rokoch bola Karen veľmi obľúbenou postavou na hudobnej scéne. Mohla byť na seba hrdá, úžasne vyzerala, ešte lepšie spievala a bubnovala. Lenže tak rýchlo ako sa na vrchol dostala z neho aj zliezla. Nezvládala stres- prestala jesť a začala drasticky chudnúť, čo skončilo anorexiou. A tá ju zničila.
Jej zdravotný stav sa zhoršoval a aj napriek tomu Karen s diétami neprestala. Vo februári v roku 1983 náhle zomrela vo veku 32 rokov. Hlavným dôvodom bola anorexia. Po jej smrti všetky média upriamili pozornosť na túto zákernú chorobu a tým pomohli iným dievčatám, ktoré si vstúpili do svedomia. Pre Karen už bolo neskoro.
Karen Carpenter patrí medzi moje bubenícke vzory a vlastne i najobľúbenejšie bubeníčky. Obdivujem jej prispôsobivosť plynule prechádzať do rôznych štýlov, nápaditosť a techniku. A práve z nej ma fascinuje jej ľavá ruka, ktorú hrá tradičným spôsobom. Bola jej veľká škoda.
