Fermata - priekopníci výrazného jazz rocku

Nestáva sa často, že by sa v jeden deň v Prievidzi uskutočnilo viac podujatí. Ale poslednú prázdninovú sobotu, 7.marca, tomu bolo inak. Veru, rozhodovalo sa ťažko, kam sa ísť zabaviť, pretože kým v jednom podniku kraľovala retro párty, v druhom sa orientovali skôr na funky. Dalo by sa predpokladať, že na niektorej z týchto akcií bude viac a na inej menej návštevníkov. Podľa slov organizátorov však bola účasť všade vysoká, čo znamená, že záujem o akýkoľvek hudobný žáner u nás neupadá. Asi poslednou alternatívou, ako si hudobne spestriť večer, bol koncert jednej zo slovenských hudobných stálic, kapely renomovaného mena, Fermaty. Pre tých, ktorí nevedia, čo tento názov znamená, môžem len dodať, že slovo ,,fermáta“ vyjadruje v hudobnom názvosloví grafické označenie predĺženia určitého tónu alebo pomlčky a miera tohto predĺženia nie je presne určená. Na vystúpení Fermaty som už bola viackrát a vôbec sa netajím tým, že v mojich očiach majú obrovský obdiv. A preto som zakotvila v Kazačku. Bol preplnený, čo ma zďaleka neprekvapilo.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Skupina sa u nás nepredstavila premiérovo, hrá tu takmer v pravidelných ročných intervaloch. A napriek tomu ešte ani raz nesklamala. Veď z repertoáru jedenástich štúdiových albumov je vždy čo vyberať, i keď títo páni majú už svoje zvyky, pokiaľ ide o program. Tak ako každá kapela.
Pre tých, čo by zapochybovali o dnešnej zostave, predstavme si jej 4 členov. Jediným zakladajúcim členom a jedným z najlepších slovenských gitaristov je majster gitarového sólovania, František Griglák. K bicím nástrojom zasadol všestranný bubeník Igor Skovay. Klavirista Peter Preložník má bohaté skúsenosti, ktoré získal pôsobením u spriaznených kapiel. A nesmieme zabudnúť na priekopníka slovenského bigbítu, basgitaristu Fedora Freša.
Ešte pred samotným úvodom programu zaznela úvodná skladba z albumu Huascaran, ,,Huascaran I“. To muzikantom signalizovalo, že sa treba chopiť nástrojov a začať hrať. Keď sa človek uprene zadíva a sústredí na túto kapelu, do uší sa mu dostane muzika naozaj pre náročného poslucháča. Ani sa veľmi nečudujem, pretože toto kvarteto patrí k najlepším hudobným projektom, aké sme kedy na Slovensku mali. Ich vystúpenie je vždy umeleckým zážitkom...
Toto bol opäť kvalitný koncert. Vďaka skupine, ale i zaviazaným ľuďom. Hoci návštevníci patrili do vekovej kategórie od 40 do 50 rokov, čo v tomto prípade nebolo ničím výnimočným, naozaj to stálo za to.
INTERVIEW-FERMATA

1. Váš v poradí tretí album s názvom ,,Huascaran“ (1977) sa inšpiroval predovšetkým tragickým osudom česko-slovenskej expedície v Peru. Prečo vás táto smutná udalosť inšpirovala až tak veľmi, že ste ju vtedy považovali za vašu signifikantnú múzu?
Fero Griglák: S týmto nápadom prišiel Tomáš Berka, po mne druhý zakladateľ Fermaty a klávesový hráč. V čase normalizácie inštrumentálna hudba nemala vo vydavateľstvách ,,zelenú“. Kde chýbal spev a téma, už to nebolo dobré. A tak sme Opus museli takpovediac ,,nabaláchať“, aby nám tento album vydali. Tematika tohto osudného príbehu nás zaujala, a nakoniec nám to aj prešlo. Keby sme nemali vhodnú myšlienku, asi by sme album Huascaran nemali.

2. Prečo ste sa rozhodli účinkovať vo Fermate? Ste najmladší člen kapely, rok Vášho narodenia (1970) predstavuje neskoršie obdobie slovenského bigbítu, ktoré zažili i vaši dvaja členovia. Keď skupina v roku 1974 vznikla, tušili ste, čo to tá Fermata vlastne je?
Peter Preložník: Keď Fero Griglák založil toto zoskupenie, mal som len 4 roky, čiže je prirodzené, že som to v tom čase neregistroval. A vtedy ma ani nenapadlo, že by som tam raz mohol hrať. Keď ma do kapely zavolali, bol som dávno dospelý a isté obdobie som pôsobil v Prúdoch. Fedor Frešo ma tak trochu „vypýtal“ od Hammela.

3. Ako ste zareagovali na správu, že sa konečne i éra slovenského bigbítu zmapuje v podobe knihy či televízneho dokumentu? Páči sa Vám kapitola ,,Spomienky Fedora Freša“ v už spomínanej knihe?
Fedor Frešo: Ešte pred samotným vypustením tejto novinky do éteru som vedel, čo sa organizuje. S nápadom prišiel Dodo Šuhajda, ktorý celý projekt zrealizoval. Zvečnenie slovenského bigbítu sa určite uskutočnilo i na základe podnetu, ktorým bolo spracovanie českého bigbítového obdobia spred 3 rokov. V českom programe sa síce venovali i našej hudbe, ale len okrajovo. A to niektorých Slovákov mohlo v malej miere uraziť, iných zase povzbudiť, aby sa chopili práce. No a ako je to s tou kapitolou v danej knihe? Ja som si vždy viedol denník, do ktorého som si všetko zapisoval. A tak vznikli tieto ,,spomienky“.

4. A čo vaše koncerty v legendárnom ,,V - klube“? Na čo si najviac spomínate?
Fedor Frešo: Pamätné ,,véčko“, ako sme ho zvykli nazývať, vzniklo v roku 1964 a v tejto podobe zotrvalo vyše 17 rokov. Chodili tam všetci. V tom období u študentov letelo ešte aj Korzo. No späť k veci. V - klub v preklade znamenalo vysokoškolský klub, čiže sa tam schádzali iba vysokoškoláci. Niekedy sa tam niekto tajne prepašoval, ale... Len účinkujúce kapely mali i napriek veku povolený vstup. Všetci sme to tam milovali, bolo tam lacné pitie, tanečný parket, pekné dievčatá a hlavne sa tam hralo. To bola veru iná doba ako dnes... My sme toto miesto považovali za niečo posvätné, prežili sme tam tie ,,zlaté časy 60-tych rokov“. Len potom prišlo to známe neslávne zatvorenie v 80-tych rokoch a všetko upadlo...

5. Ako si spomínate na legendárne vystúpenie jednej z najvplyvnejších svetových bigbítových kapiel, anglických Manfred Mann? (7. a 8. októbra 1965 v hale Pasienky v Bratislave). Viem, že Fedor tam nebol, ale priblížte mi dianie aspoň z rozhovorov mladých ľudí...
Fedor Frešo: Ja som tam nebol preto, lebo v tom čase sme boli s otcom na návšteve Rakúska. Vtedy takýto výlet znamenal veľa, lebo sme necestovali. Dodnes ma to mrzí, ale minulosť sa nedá vrátiť späť. Veď som v živote videl aj iné veľkolepé predstavenia, napríklad Rolling Stones, The Who (Quadrophenia) či Emerson, tam som bol aj s Vargom. Príchod Manfreda Manna bol ohromujúci pre vtedajších fanúšikov kvalitného anglického bigbítu. Celý priebeh som si od zúčastnených nechal vyrozprávať. Nebolo to až také čarovné, ako sa na prvý pohľad zdalo. Boli tam problémy s policajtmi, ktorí prevažne zasahovali proti stúpencom ,,Alan Freeman klubu“, pretože v ich očiach boli neslušní a agresívni. Navyše mali so sebou i veľké transparenty. Predkapelou sa stala známa slovenská bigbítka The Beatmen na čele s Dežom Ursínym. Takže to je asi všetko o tejto udalosti. Ale okrem tejto zahraničnej kapely k nám vtedy prišli i nemenej známi The Shadows či Beach Boys. Na Bratislavskej lýre si zaspievala Sandie Shaw. Tak aspoň pár zahraničných hudobníkov si k nám našlo cestu...

6. Sledujete dianie v súčasnej hudbe?
Peter Preložník: Ja áno, som rád, keď sa občas objaví niečo zaujímavé. Ale podľa môjho názoru také R´n´B bude na scéne ešte dlho. Síce nie v súčasnej podobe, ale tento hudobný žáner pretrvá dlho.

7. Ako ste vnímali bratislavský koncert s názvom ,,Legendy 60´“, ktorý bol venovaný ,, tým zlatým rokom 60-tym “? Určite ste postretávali mnoho starých priateľov, vrátili sa k spomienkam z mladosti. Po dlhom čase sa zišli slovenské kapely, ktoré zmenili dejiny národného bigbítu. (Na pódiu sa zišli napríklad Collegium musicum, Prúdy alebo The Beatmen).
Fedor Frešo: Toto bola taká zábava pre všetkých zúčastnených muzikantov. Bolo to pre radosť, ale až takú slávu to zase nezožalo. A nakoniec sa nekonal ani comeback, lebo sa nenašiel sponzor. Takže toto je môj názor na celú vec.

8. Fermata pôsobí na scéne už 35 rokov. Nestráca popularitu, koncerty sú preplnené. Čím to podľa Vás asi je, že je stále taká úspešná?
Fedor Frešo: Fermata je neobyčajne úprimná kapela. Robíme poctivú a niekedy aj neľahkú muzikantskú robotu, my naozaj hráme. Máme dobrý zvuk, a to je základ. Tvoríme náročnú hudbu. My nie sme žiadne celebrity. Na Slovensku máme množstvo takých hudobníkov, čo si o sebe dosť namýšľajú a nevedia sa prezentovať. A možno i kvôli nášmu prístupu toto zoskupenie nestarne...