Narodila sa 30. decembra roku 1946 v americkom štáte New Jersey. Školu opustila, keď mala sladkých šestnásť, čo nasvedčuje tomu, že už od mladého veku mohla ľudstvu prezentovať svoje umelecké posolstvá. O päť rokov neskôr, v roku 1967, odišla do New Yorku, kde sa ,,potulovala“ a objavovala vtedy súčasnú undergroundovú scénu. Aj vďaka ,,výletu“ do tohto rock and rollom žijúceho veľkomesta našla značnú inšpiráciu do života, ktorou sa stali The Velvet Underground ( John Cale, člen VU, neskôr produkoval jej debutovú dosku Horses, pozn. aut.). Ďalej obdivovala písanie Williama Burroughsa, či beatnického básnika Allena Ginsberga a po zastávke v Paríži (v roku 1969, pozn. aut.) si osvojila Jeana Geneta, či Arthura Rimbauda. Posledný spomínaný jej veľmi učaroval, lebo podľa jej slov pripomínal Boba Dylana. Preto si ju získal najprv týmto spôsobom, neskôr tvorbou ( odporúčam si vypočuť skladbu z albumu Horses ,,Land“, v ktorej veselo vykrikuje ,,Go Rimbaud, Go Rimbaud!, pozn. aut.).
Smithová začala svoje práce prezentovať najprv len ako ,,posedenia s básňami“, s ktorými začala v roku 1971, keď stretla budúceho člena svojej kapely, a to Lennyho Kayea. Písala rozmanitú poéziu, články pre magazíny Creem alebo Rolling Stone, slová pre Blue Oyster Cult, a dokonca recitovala báseň o Jimovi Morrisonovi na sólovom albume Raya Manzareka ( klávesák The Doors, pozn. aut.). V roku 1974 sa jej duo nečakane rozrástlo na rock and rollovú formáciu. Okrem Patti a Kayea ju doplnil keyboardista Richarda Sohl a gitarista Tom Verlain, ktorý pôsobil i v ďalšej skupine, dôležitej pre new yorský punk, formácii Television. Nakoniec do kapely prizvala česko- slovenského basgitaristu Ivana Krala, ktorý emigroval za veľkú mláku a ďalej človeka, čo vždy udrží kapelu ,,pohromade“, bubeníka Jay Dee Daughertyho.
V tom čase zažíval svoje začiatky i undergroundový klub CBGB, miesto, ktoré poskytlo kapelám tohto žánru priestor pre koncertovanie. Svoje zázemie si tu vytvorili hudobníci ako ,,trojakordoví“ Ramones, postpunkoví Blondie, už spomínaní Television, alebo Richard Hell and The Voivods. Neskutočne veľké množstvo muzikantov získalo popularitu hlavne vďaka tejto ,,mekke rock and rollu“. Ako prvá dostala zmluvu na nahrávanie práve Patti Smith a podpísala tak kontrakt s ,,Arista records“. Potom dostali ponuky od rôznych nahrávacích spoločností aj iné undergroundové kapely z ,,tohto strediska“.
Debut s názvom ,,Horses“ otvoril Smithovej kariéru a dostal ju na popredné priečky amerických hitparád. Album sa otvára známou linkou ,,Jesus died for somebody s sins but not mine“, je to tak trochu cover Van Morissonovej Glorie a patrí medzi najdôležitejšie dosky hudobnej histórie vôbec. Dokonca i obal, čiže fotografia od Mapplethorpeho sa okamžite stal ikonou ďalších desaťročí. Žena v bielej košeli s kravatou, strapatými vlasmi a odznakom koňa, to bola nová tvár a vzor. Bola to Patti Smith.
O rok neskôr sa Patti Smith group vydali na britské a európske turné, aby predstavila svoj druhý album s názvom Radio Ethiopia. CD však bolo menej úspešné než debut a nikto vtedy nečakal, že Patti Smith nešťastnou náhodou padne z pódia a zlomí si krk (Tampa, Florida, pozn. aut.). Kvôli tejto dočasnej pauze sa na rok musela zrieknuť neustáleho koncertovania.
V roku 1978 prišiel na rad album Easter (najlepšia skladba pre veľkonočnú nedeľu je pieseň z tohto CD s rovnomenným názvom, pozn. aut.). ,,Easter“ bol miestami komerčnejší než songy z predchádzajúcej tvorby, podľa Patti bol aj tak vždy ,,komunikatívny“. Obsahoval i nemalý hit spoločne napísaný s Bruce Springsteenom, ,,Beacuse the night“.
Nasledovala doska Wave (1979), ktorou sa autorka hneď dvoma prvými skladbami zasvätila svojmu vtedy budúcemu manželovi Fredovi Smithovi. (gitarista MC5, pozn. aut.). Je zreteľne zahrnutý do skladieb ,,Frederick“ a ,,Dancing barefoot“. Piesne majú priateľský charakter. Posledný rok tých ,,nezabudnuteľných sedemdesiatych rokov“ sa teda mohol s kľudným svedomím skončiť.
Patti Smith sa vydala za Freda Smitha už roku 1980 a upustila tak na chvíľku od rock and rollovej tvorby, založila si rodinu a na čas sa usadila v Detroite. Na výslnie sa opäť dostala po ôsmich rokoch, keď sa na scénu vrátila s doskou ,,Dream of life“ (v roku 2008 bol o nej natočený dokumentárny film režírovaný Stevom Sebringom s rovnomenným názvom ako tento album, pozn. aut.). Dream of life otvára skladba ,,People have the power“, ktorá sa nesie v znamení príjemného optimizmu. Za spomenutie určite stojí i uspávanka ,,The Jackson song“ či song nádeje ,,Paths that cross“.
Bohužiaľ, v roku 1994 ju zastihla najväčšia osobná životná tragédia, keď na následky infarktu nečakane zomrel jej milovaný manžel a presne o mesiac neskôr toto nešťastie postretlo aj brata Todda. Táto neskutočne silná žena sa ani po týchto smutných udalostiach nevzdala a svoj život posvätila ako matka, vdova a americká umelkyňa. Vydala albumy Gone again (1996) a Peace and noise (1997) a vrátila sa na pódia. Nahrávať ani napriek pribúdajúcemu veku neprestala, v miléniovom roku 2000 uviedla na trh Gung ho a o štyri roky neskôr i Trampin. Na 30. výročie vydania debutu Horses držala ochrannú ruku nad londýnskym hudobným festivalom Meltdown. Po prvýkrát v živote odspievala celý set skladieb z Horses a opätovne ho vydala, tentoraz i s ,,vylepšením“, pretože k nemu pribudol ,,braček“, čiže ďalšie CD, celý repertoár Horses nahraný ,,live“ na tomto podujatí. Tento bonusový disk určite potešil všetkých zarytých hudobných ,,fajnšmejkrov“.
Svoj doteraz posledný album uviedla na trh v roku 2007 a dostal názov ,,Twelve“. Obsahuje dvanásť prebratých piesní od iných rock and rollových velikánov. Ona si totiž môže ,,dovoliť“ prebrať skladby od hocikoho a nikto sa na ňu nebude pozerať ,,škaredým očkom“. ,,Prepožičala“ si tak skladby napríklad od Nirvany, Boba Dylana či Jimyho Hendrixa.
12. marca 2007 sa Patti Smith za svoje zásluhy dostala aj do Rock and Rollovej siene slávy za celoživotné pôsobenie na scéne a ako každý nominovaný i ona zahrala pár svojich skladieb, ,,večernú jam session“ ukončila skladbou ,,People have the power“, ktorú venovala svojmu nebohému manželovi. Jej vizuálne práce boli uvedené do mnohých výstav, či kadejakých múzeí. V roku 2008 dokonca stihla nahrať ,,live“ album spolu s Kevinom Shieldsom, ,,The coral sea“, ktoré v roku 1996 vyšlo najprv v knižnej podobe.
Patti Smith za svoju stále pretrvávajúcu kariéru a činné obdobie preukazuje obrovskú kreativitu a venuje sa aktivitám rôzneho druhu. Na Slovensku sa dokonca historicky po prvý krát predstaví i nášmu publiku. Presne 17. júla o 20. hodine vystúpi na trenčianskom letnom festivale Pohoda. Určite to bude jedno z najlepších vystúpení tohto roka a dúfam, že vás Patti Smith očarí tak, ako očarila mňa.
