Na konte osem niektorých viac a iných menej úspešných albumov, množstvo odohraných koncertov či veľa „prúserov“ patrí do histórie tejto štvorky, ktorá nikdy nedá dopustiť na starý dobrý ,,oldschoolový punkrock“. Všetkých fanúšikov momentálne môžu potešiť pripravovaným albumom, z ktorého je už takmer šesť skladieb dokončených. Zrejme z recesie sa každá pieseň bude začínať slovkom ,,Ja“ (Ja som ťa ľúbil, Ja takýmto veciam neverím a i.). Udivíme, ako sa to celé nakoniec vyvinie, pretože na trh by sa doska mala dostať až na budúci rok.
Kapela je momentálne vo vytržení, koncertuje bez prestávky a turné so Slobodnou Európou pri príležitosti okrúhleho výročia vzniku týchto zoskupení sa neúprosne blíži.
Počas svojich koncertných výjazdov po Slovensku sa kvarteto s radikálnymi názormi zastavilo aj u nás v Prievidzi. Tunajšie publikum má silné zastúpenie fanúšikov, ktorí si tento večer po roku opäť vychutnali a vypočuli si repertoár, ktorý zahŕňa piesne tak z raného obdobia, ako aj novšiu tvorbu. Koniec koncov, najväčší úspech má aj tak vždy song ,,Chleba“ so značne ,,hlbokou myšlienkou“.
Takže čo k tomu na záver dodať? Asi len toľko, že nám Zóna A predviedla svoj priemerný výkon, čo do klubu hravo stačí. Zábava v plnom prúde, atmosféra, ktorá sa dá prirovnať k tej dokonalej a rad zanietencov či vyznávačov slovenskej punkovej scény, ktorí sa skvelo bavili. Uvidíme sa teda o rok!
INTERVIEW:
1. Aký bol váš prvý kontakt s punkom? Na čo si najviac s touto súvislosťou spomínate?
Revo: Ja si ani nespomínam.
Lump: Punk k nám domov doniesol môj brat Ledo a potom to chytilo aj mňa.
Koňýk: Začiatkom roku 1978 som v TV zaregistroval jednu kapelu, volali sa ,,Dr. Feelgood“ a toto ja považujem za moje prvé zoznámenie.
2. Ako ste si v tej dobe zháňali informácie, prispôsobovali oblečenie či kupovali dosky?
Koňýk: Ja som sa vtedy všetko dozvedal z rakúskych rádii a TV. A občas i z pašovaných časopisov, napríklad aj v Brave bolo vtedy dosť punku. Všetko čo som si na seba obliekol, to bola len vlastná výroba. Maľovali sme si nápisy na tričkách, z umelej hmoty vyrábali odznaky. A platne sme získavali jedine na čiernych burzách, pretože na Slovensku sa vtedy oficiálne žiadny punk nepredával.
3. V máji v roku 1985 bol o vás natočený film s rovnakým názvom ako kapela, čiže Zóna A, ale pred verejnosťou bol uložený do trezoru. Zmienka o slove punk žiadna a i tak to stále nebolo vhodné pre socialistickú mládež. Čo mi o tom môžete prezradiť?
K tomu asi toľko, že sme sa kvôli tomu dostali aspoň po prvý kráť do štúdia a nahrali 4 skladby. Bol to vlastne film o amatérskej rockovej kapele, ale odvysielali ho až 4 roky po natočení, čiže po revolúcii.
4. Hovorí sa, že ,,punk ako punk“, ale je vám bližšia tá britská scéna, kde sa toto hnutie dostalo viac do popredia, alebo skôr inklinujete tým New Yorčanom s poetickými textami zo CBGB(americký hudobný klub, pozn. aut.)?
Koňýk: Mňa asi viac ovplyvnila tá britská scéna typu Boys, Sham 69 či Vibrators. Ale z tej americkej školy zbožňujem klasických Ramones.
Lump: Mne je to v podstate jedno, tak pol na pol. Z tých zámorských kapiel ma oslovili Dead boys, ale nesmiem zabudnúť na mojich obľúbencov Ramones. Briti boli rebelantskejší, napríklad takí The Clash či The Damned. V týchto dvoch prúdoch boli značné rozdiely.
5. Máte nejakú zaujímavú historku, ako ste sa vlastne dali dokopy?
Koňýk: Zóna A, to je vlastne spojenie kapiel Paradox a ExTip. Poviem ti ale niečo, čo som ešte nikomu nikdy nepovedal. Pôvodne sme sa mali volať ExTip, lenže vyhodený líder ExTipu nám to potom v národnom výbore zatrhol...Tak sme sa teda pomenovali Zóna A.
6. Určite pociťujete veľké zmeny v prezentácii od zamatovej revolúcie. Ktoré konkrétne?
Lump: V súčasnosti je to asi o tom, že si voľne môžeš hrať čo chceš. Len nechápem, že prečo sa niektoré nové skupiny neustále sťažujú na zlé podmienky. Som zvedavý, čo by robili na našom mieste.
Koňýk: Najväčšia zmena podľa môjho názoru je, že sme sa zbavili nášho úhlavného nepriateľa, a to komunizmu. Teraz sa už viac zabávame. Za toho režimu v hudbe nebol prítomný biznis, všade sme hrali zadarmo. A dnes si aj niečo zarobíš.
7. Ako sa inšpirujete na tvorbu vlastných textov? Teda, prvoradým iniciátorom, pokiaľ ide o písanie, je asi Koňýk, nie?
Koňýk: Áno, doteraz som tvoril väčšinu textov sám, teraz ich robíme spolu s Revom. No v poslednom čase sa do tvorby skôr zapája on, lebo mne už nejako dochádzajú nápady.
Hráš aj na nejaký hudobný nástroj?
Koňýk: Ale nie, skúšal som asi 3 krát basu, ale...mne by to zavadzalo, obmedzovalo by ma to v tanečných kreáciách.
Revo: A ja tie texty píšem hlavne poobede.(smiech)
8. Pred 2 rokmi ste vydali doteraz váš posledný album s raritami a neznámymi skladbami s názvom ,,Klenoty a odpadky“. Nechystáte niečo nové, čo by malo podobu CD nosiča?
Koňýk: Pripravujeme novú dosku, dokonca máme hotových 6 skladieb. Vyjde však až na budúci rok.
9. Sledujete mladé skupiny, ktoré sú zaradené do podskupín napríklad typu ako ska-punk, pop-punk, neo-punk alebo iné? Ste v obraze, aké dianie pociťuje súčasná hudba?
Lump: Nie.
Koňýk: Nie.
10. A čo pripravované turné so spriaznenou Slobodnou Európou? Veď už klope za dverami, lebo 16. apríla štartujete v Prahe. Z ich strany som už v jednom mojom interview od nich zistila, že sa na vás veľmi tešia.
Lump: Nech sa len tešia ďalej.
11. Aké máte pocity, keď si spomeniete na spoločné vystúpenia s takými velikánmi svetovej punkovej hudby ako Sham 69, The Vibrators či The Adicts?
Koňýk: Ja som za komunizmu nikdy neveril, že takéto kapely vôbec niekedy uvidím, tobôž nie s nimi dokonca vystúpim i na spoločnom koncerte. Splnil sa mi totiž môj veľký sen, zoznámili sme sa s členmi týchto skupín, rozprávali sa. A chlapcom z Adicts či Vibrators sa naša Zóna A páčila, takže nie je čo dodať.
12. Nejaký dodatok zo strany kapely?
Koňýk: Žiadny.
13. Ďakujem za interview.
