Jarné dni, 24. a 25. apríla sa na Hornej Nitre uskutočnil hudobný festival, ktorý na pódium preniesol jazz európskych parametrov. 1. ročník festivalu Aprílové fúzie sa predstavil v dobrom svetle a dúfam, že sa bude organizovať aj v budúcnosti.
Prvý deň, piatok 24. apríla sa podujatie začalo sprievodnou akciou, a to prezentáciou krátkych filmov z krajskej prehliadky amatérskej filmovej tvorby a video tvorby CINEAMA 2008/2009. Do programu bola ďalej zahrnutá výstava súťažných prác o logo festivalu a fotografií s hudobnou tematikou. Svoje hudobné predstavenie vo forme súboru bicích nástrojov a populárnej hudby predviedli žiaci zo základných umeleckých škôl. Tento jedno- blokový večer sa uskutočnil v koncertnej sále v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi.
Nasledujúci deň sa celé dianie aj s niektorými doplnkovými akciami prenieslo do Bojníc. Workshop, alebo hudobné či inštrumentálne dielne ovládli tunajšiu kongresovú sálu kultúrneho centra v Bojniciach. Svoje skúsenosti a rady tu predávali ostrieľaní pedagógovia z bystrického konzervatória , Peter Solárik a Róbert Ragan (okrem iného i členovia Nothing but swing trio, pozn. aut.). Po ukážke skladieb odohranými mladými talentami nasledoval seminár a diskusia o premenách a fúziách v jazze, do ktorých sa zapojil i ďalší osvedčený hudobník, a to Michal Vaňouček (As guest duo, pozn. aut.). Hlavný večerný program sa uskutočnil vo veľkej sále tohto zariadenia.
Ako prvé sa predstavilo banskobystrické trio , ,,Nothing but swing trio“ s hosťom zo susedného Poľska, tenor saxofonistom Tomaszom Grzegorskim. Členovia tejto formácie sú už dvaja spomínaní profesori Peter Solárik a Róbert Ragan doplnení o skvelého klavírneho hráča, Klaudia Kováča. Sformovali sa v roku 1998 a doteraz pôsobia v nezmenenej zostave. Títo páni sa hrdo hlásia k hudobnému odkazu a tradícii významnej generácie jazzových muzikantov 40-tych a 50-tych rokov 20. storočia, napríklad Charlie Parker či Lester Young. Tunajšiemu publiku toto zoskupenie vôbec nie je neznáme, práve naopak. Zázemie je vysoké a ohlas taktiež. Opäť bez pochybností podali vynikajúci výkon, z ktorého je cítiť naštudované konzervatorické vzdelanie na vysokej úrovni.
As Guest duo, alebo dvojica, ktorú tvorí vibrafonista Miroslav Herák a klavirista Michal Vaňouček je spojenie melodicko-harmonických nástrojov. Napriek absencii netradične ponímanej rytmickej sekcie (basgitara a bicie nástroje) publiku predviedli svoj vlastný štýl prezentácie, ako i jazzové štandardy a improvizačnú zvukomaľbu.
Hybridný jazz, jazz strhujúci a vášnivý, dokonca plný slov či prenikavosti i vrúcny zároveň. Tak to je charakteristická Francúzov z Paradoxu. Trojica je zastúpená Raphaelom Dumontom na alt saxofóne a basovom klarinete, basgitary sa chopil Kenny Ruby a za bicími sedí Nico Rajao, ktorý má okrem iného na starosti i hudobný nástroj s názvom ,,sanza“ (pravlasťou tohto inštrumentu je Zair, bežná africká sanza je vlastne skrinka, na vrchu ktorej je upevnená rada pružných lamelov, ktoré sa rozochvejú palcom a vydávajú tak tóny rôznych výšok , pozn. aut.). Hlavnými prvkami tejto kapely sú éterické hudobné frázy saxofónu, rôzne dynamické a elektronické zvuky.
Posledným účinkujúcim, ale i najväčším lákadlom pre fanúšikov náročnej hudby bol Dan Bárta so svojou kapelou Illustratosphere. Hudobník, skladateľ, herec, textár, ale i vášnivý fotograf vážok. I takto sa dá popísať hlavná hviezda večera. Illustratosphere je vlastne spojenie jazzového Robert Balzar Tria ( Robert Balzar- basgitara, Stanislav Mácha- klavír a Jiří Slavíček-bicie) a J.A.R.-u (Dan Bárta- spev a Filip Jelínek- klávesy, perkusie) doplnené Jaroslavom Friedlom na gitare. Všetci títo dotyční sú majstrami svojich nástrojov a spolu s Bartovým originálnym spevom prinášajú vždy umelecký zážitok. Výnimkou neboli ani Aprílové fúzie, kde Bártova partia ukázala svoju profesionalitu. Zaujímavá vsuvka bola spevácka ukážka hlasového prejavu Dana Bárta, ktorý uchvátil celé publikum. Opakovane nesklamal, ohúril poslucháčov.
Celú akciu moderoval Ľubomír Šamo. (okrem iného i jazzový huslista, pozn. aut.). Zámerom organizátorov bol dvojdňový festival s kvalitným a vyrovnaným programom obohatený o sprievodné umelecko-edukačné akcie. Všetko dopadlo výborne a verím, že nasledujúce ročníky budú napredovať tým správnym smerom a zaujmú ešte širšie okolie ako doteraz.
Interview s Danom Bártom:
1.Čo hovoríte na súčasné slovenské turné? Páči sa Vám tento bojnický hudobný festival? Aké sú slovenské koncerty v porovnaní s tými českými?
Slovenské turné je príjemné, hrá sa nám tu dobre. Až na tie zdravotné problémy, ktoré sa v kapele pred časom vyskytli. Festival ma oslovil, hlavne sa mi páčila tá prvá partička, čo už dohrala. (Nothing but swing trio, pozn. Aut.). Základným rozdielom na koncertoch je asi to, že na Slovensku sa snažím s ľuďmi komunikovať po slovensky, v Česku používam môj rodný jazyk, češtinu.
2.Aký máte vzťah k muzikálu? Za svoju éru pôsobenia na scéne ste napríklad účinkovali v ,,Jesus Christus Superstar“ alebo v ,,Evite“. Aké máte na to spomienky?
Vzťah k muzikálom mám kladný, ale už je to ,,hotová vec“. Veľa jazzových štandardov pochádza práve z muzikálov, čo bolo pre mňa vždy ,,plus“. Ale spevák a herec v jednom, to už by stačilo. V muzikáloch som si už odohral svoje...
3.V hudbe ste úspešný a darí sa Vám. Veď ste držiteľom ,,Zlatého Anděla“ a 5-násobným vlastníkom cien ,,Akadémie populárnej hudby“. Čím ste podľa Vás zaujali poslucháčov?
Ja vôbec netuším. Asi veria našej muzike. Keby som to vedel, už by som bol asi na Floride.(smiech)
4.Prečo dostala vaša kapela názov ,,Illustratosphere“? Čo vyjadruje? (názov albumu z roku 2000, pozn. aut.).
Illustratosphere vyjadruje nejaký priestor pre zobrazenie, obrazotvornú zložku muziky. Hudbu v kontraste s textami, fantáziou a vlastným životom. A keď sme už vydali album pod týmto názvom, skupine to akoby ,,prischlo“ a bolo by komplikované to meniť.
5.Ako sa Vám najlepšie píše hudba? Máte osvedčene nejaké ,,tradície“, ktoré ste si osvojili pri komponovaní?
Mojím základným kritériom je, aby som sa daný nápad naučil naspamäť. Mám ho v hlave, spracujem to a potom sa to pomaly dokončieva.
6.Prečo ste sa chceli stať profesionálnym hudobníkom? Čo všetko ste predtým ešte zvažovali?
Ja som ním nechcel byť, ja som sa spevákom stal ,,len tak“. Jedného dňa to vyplynulo zo súvislostí a už to asi aj tak zostane. Ja som v detstve nikdy nesníval o kariére muzikanta.
7.Ako ste sa dostali k muzicírovaniu? Pochádzate z umelecky založenej rodiny, alebo sa ,,Vám“ hudba votrela do života úplnou náhodou.
No u nás v rodine bol muzikant otec, ale mama učila v materskej škôlke, kde sa hudba sem- tam tiež objavila. Nikdy ma k hudbe neviedli, ale už od škôlky som spieval v zbore. Ja som sa narodil s určitým talentom a po nejakej dobe som si to všimol.
8.Prihodilo sa Vám cestou do Bojníc niečo zaujímavé?
Asi len to, že mi bolo tak zle, že som neveril, že nakoniec šťastne prídem.
9.Čo Vás ako prvé napadne, keď počujete to ,,čarovné slovko jazz“?
Asi nejaké zdesenie, naozaj neviem, čo si mám predstaviť. Jazz je pojem, ktorý mi uniká...Ťažko sa v ňom vyznám. Ale moja kapela Illustratosphere je iná, ona to skôr berie ako obrannú reakciu.
10.Skomponovali ste veľa hudby. Na konte máte pre dnešných teenagerov nemalý hit zo známeho mládežníckeho filmu s názvom ,,On my head“. Ako sa staviate k tejto skladbe? Na vás bežný štýl až priveľmi netypická.
Vo svojich začiatkoch som bol rockovým spevákom, na minulosť napriek odlišnej súčasnosti nezabúdam. Pomohol som, bola to vlastne taká ,, profesionálna práca na zákazku“. Nemal som k tomu chladný prístup, bolo to z kamarátstva. V podstate to bolo len o niečo jednoduchšie, ako robíme vo všeobecnosti. Iná inštrumentácia.
11.Nejaký dodatok?
Vlastne ani nie, ale zdravím všetkých ľudí vo vesmíre...
12.Ďakujem.
