Keďže video k skladbe Subterranean Homesick Blues bolo kvôli filmu natočené v 2 verziách (scéna pri strome a pred továrňou), riešili sme jednu dilemu. Kde natáčať? Nasadli sme teda do auta a prešli snáď celé Bojnice, závody v Prievidzi, blízke obce, kopce a podobne.
Nakoniec sme skončili na miestnej železničnej stanici, z ktorej sme boli najprv vyhodení. Pravdupovediac, prehovorili sme jedného robotníka a nemotorne natočili materiál, ktorý sme ani nepoužili. Zastavovali a dohadovali sme sa na rôznych miestach, no napokon sme aj tak zakotvili na lúke blízko môjho domu.
Na výrobu papierov som obetovala presne 12 a pol hodiny. Skoro celú sobotu som maľovala ako Picasso, lenže ten po tom, čo niečo nakreslil určite nebol taký špinavý ako ja a všetko naokolo. Pre túto srandu som použila presne 104 papierov. Ale stálo to za to. Na spomínanej lúke sa natočili ešte 3 zábery a poviem Vám, že najhoršie zo všetkého bolo asi popadané papiere usporiadať odznova podľa poradia . Na trávu sme porozkladali všetky nápisy, z notebooku nám hral zase Dylan a všade naokolo boli porozhadzované rôzne predmety (gitary, klobúky, rádio,...). Okolie sme očividne zaujali, prilákali sme zvedavé pohľady a konečne sa ,,niečo dialo".
Som rada, že kameraman Marcel a ďalší 2 herci Adam a Daniel sa dali nahovoriť na môj ,,čudesný" nápad. Neviem, ako budú reagovať ľudia, keď uvidia náš výtvor. Možno sa to niekomu bude zdať ako okopírované, ale to vôbec nebolo zámerom. Máme radi Dylana, tak sme si len chceli spríjemniť voľný deň s jeho hudbou (a asi sa na neho aspoň na chvíľku zahrať). O pár rokov, keď sa s úsmevom pozriem na toto video, možno už Dylana nebudem až tak veľmi obľubovať, alebo ho budem obdivovať ešte viac. Ale určite budem mať peknú spomienku na leto, keď som mala 17...
