Niet pochýb o tom, že cestovný ruch vytvára jedno z hlavných živobytí Banskej Štiavnice. Popri pozitívnych dopadoch, ktoré existujú a sú významné, ale o ktorých tento článok nie je, to prináša aj dopady negatívne - a to je normálne. Cestovný ruch skoro vždy a všade prináša aj niečo dobré aj niečo zlé.
Naše mesto má pritom oproti iným turistickým strediskám jednu veľkú výhodu – ešte stále bývajú v centre mesta trvalí obyvatelia, som jedným z nich. Historické centrum mesta je stále ešte živé aj mimo sezónu, stále stretnete v centre mesta miestnych ľudí, večer sa svieti v oknách, po ulici behajú deti (i keď stále menej a menej), v záhradách sa suší vypraté prádlo a malé potraviny (posledné z mnohých) ešte stále majú svojich zákazníkov.
To sa však zrejme zmení. Viac a viac trvalých obyvateľov aj meštianskych domov aj v „záhradnom“ baníckom osídlení uvažuje o odchode z centra. Dôvodom je hluk. Hluk, ktorý zásadne mení kvalitu trvalého bývania.
Aby bolo jasné, tento článok nie je proti návštevníkom mesta, naopak, snažím sa už desaťročia, aby cestovný ruch bol pevnou súčasťou živobytia miestnych ľudí. Tento článok nie je ani univerzálnym sťažovaním sa na kultúrne a spoločenské akcie v centre , ktoré je samozrejme počuť. Na to sme si zvykli a bez problémov s tým vieme žiť. Tento článok nie je ani volaním po vylúčení dopravy z centra. To je nereálne a ja to veľmi dobre viem. No a napokon tento článok nie je ani proti mestskému úradu. Úplne chápem, že na riešenie tohto aspektu nemajú mestské inštitúcie kapacitu, skúsenosti a ani legislatíva nie je celkom priaznivá.
Tento článok je o tom, že nám treba mieru.
O čo teda ide?
Keď hovorím o neprimeranom a/alebo nevynútenom hluku, mám na mysli štyri jeho základné zdroje:
1. Doprava
2. Prílíš hlučné akcie v podnikoch
3. Krik v podnikoch
4. Vetranie prevádzok.
Nejdem sa púšťať do podrobností, nie je to cieľom tohto článku. Jeho cieľom je vyvolať záujem o túto tému a snáď začať diskusiu, ústiacu v riešenia. Preto iba stručne načrtnem pár faktov. Predtým si však musíme uvedomiť geomorfologické súvislosti: centrum Banskej Štiavnice je jeden velikánsky amfiteáter. Údolie medzi Glanzenbergom, Paradajsom a Novým Zámkom má priemer niekoľko stoviek metrov, na jeho dne sú meštianske domy s desiatkami bytov a na úbočiach spomenutých troch vrchov stovky domov tzv. baníckeho osídlenia, ktoré má takmer až vidiecky charakter. No a v tomto amfiteátri sa zvuky šíria jedna radosť. Ak sa na terase nejakého podniku pri Klopačke prekrikujú ľudia alebo je hlasnejšie pustené rádio (rádiá v podnikoch sú rakovinou turizmu, ale o tom inokedy), tak to v baníckom osídlení naproti, pod Glanzenbergom, počujete, akoby to bolo o štyri domy vedľa. Ak v úzkych dlaždených uličkách centra prefrčí auto alebo prejde motorka, tak ho počujete v celom tomto amfiteátri. Bývam oproti Amfiteátru (s veľkým A) a už ani nepamätám, kedy som bol na nejakom koncerte – nebolo treba. Ak má kapela aspoň trošku kvalitnejšiu aparatúru, otvoríme si víno a kvalitne počúvame koncert na záhrade.
Chápem, že kto tu nebýva, tak skrátka nerozumie, o čom píšem a myslí si, že som kverulant. Ale skrátka tu naozaj nie je bežná geomorfologická dispozícia iných turistických cetier. Nie je to ako keď je zdroj hluku je niekde na sídlisku alebo na dedine. Toto je ako žiť v prirodzenom prírodnom zosilňovači. Celé dni, osobitne celé víkendy a celé menšie či väčšie prázdniny. Žiť v zosilovači.
Takže k tým zdrojom:
1. Doprava
Premávka v uliciach generuje v zásade dva typy hluku. Jednak jazda po dlažbe, ktorá je skrátka hlučná. No a jednak motorky, ktorých väčšina je hlučná a ich jazdci vedome či nevedome bezohľadní. Významné sú pritom dva vektory šírenia týchto zvukov – takpoveduac „in situ“ a „cez dolinu“. „In situ“ znamená, že v uliciach ako A. Kmeťa, Radničné námestie, Námestie Sv. Trojice, Sládkovičova a inde niekedy nepočujete vlastného slova. Dlhé roky som robil sprievodcu cestovného ruchu a podávať výklad priamo v tých uliciach bolo nemožné, museli sme si nájsť miestečká ako tak izolované od ulíc. Minule som pozoroval svadobného fotografa a jeho klientov na schodoch Evanjelického kostola - pokyny im musel kričať a aj tak ho nepočuli a musel čakať, kým prejde pár áut. No a „cez dolinu“ znamená, že ak napríklad prejde auto po hlučnej dlažbe Sládkovičovej ulice alebo ak má motorka v meste netlmený výfuk, tak je to počuť v celej doline. Samo o sebe by to nevadilo, ale počas dňa to často vytvára takmer až súvislú zvukovú kulisu. My domáci hovoríme, že ak si chcete vychutnať pokojný letný deň, urobte to do jedenástej. Potom už dorazia na kávu motorkári a idyla končí.
2. Príliš hlučné akcie v podnikoch
Kultúrne akcie k centru mesta patria a je jasné, že generujú hluk. To je pochopiteľné a dá sa s tým žiť. Či do rezidenčnej a administratívnej štvrte však patria hlučné spoločenské akcie, ako sú svadby, oslavy či diskotéky, to je už na debatu. Ja si myslím, že nie. Iste, dali by sa zniesť do určitej miery. Ale počas značnej časti roka sa konajú každý víkend, každý piatok a sobotu a nezriedka aj cez týždeň. Opäť sú tu dva vektory šírenia. „In situ“ sa týka bytov v blízkom okolí týchto podnikov a „cez dolinu“ sa týka akcií v niekoľkých niekoľkých podnikoch v úbočiach nad mestom. Aby ste si nemysleli, že som nejaká cintlavka, tak napríklad od častého miesta takýchto akcií, (zatiaľ nemenovaného) penziónu oproti cez dolinu, bývam 250 metrov a napriek tomu záhrade nameriam hluk z tamojšej akcie 70-75 dB. Nezriedka sa pritom stáva, že akcií je viac naraz a tak počúvame kakofóniu hluku z niekoľkých zdrojov. Zabudnite na televízor, zabudnite na posedenie na záhrade, rodinnú oslavu či čo len otvorené okná uprostred leta. A to nie jeden víkend, ale veľa víkendov od jari do jesene a nezriedka aj v pracovné dni a večery. Pričom účastníkov takej akcie je násobne menej, ako je trpiacich obyvateľov.
3. Krik z terás a spred podnikov
Asi to nemusím opisovať. Ide najmä o vektor „in situ“- s pribúdajúcou večernou či dokonca nočnou dobou a množstvom alkoholu sú partie menej obozretné, prekrikujú sa, spievajú, hádajú sa ... skúste v takom prostredí uspávať deti alebo si pustiť večer príjemnú muziku. Nie je to možné.
4. Vetráky a ventilátory
Tieto technológie sú nevyhnutnou súčasťou prevádzok, kuchyne treba odvetrávať, chápem. Ale počúvať ich „in situ“ alebo „cez dolinu“ 365 dní ročne po väčšinu dňa? To nechcete.... Áno, nie je hluk, ktorý by vyslovene rušil, ale viac či menej neustále monotónne hučania majú nepochybne dopad na zdravotný stav obyvateľov v meste, aj keď si to možno neuvedomujú.
Aký je dôsledok týchto hlukov?
Dôsledok som uviedol už na začiatku – stále viac a viac rodín odchádza bývať z centra niekam inam a stále viac a viac rodín o tom uvažuje. Je to dosť ľahké, byty a domy v centre majú skutočne vysokú finančnú hodnotu a tak nie je veľmi ťažko dom či byt predať a kúpiť iný niekde inde.
Ale naozaj toto chceme? Naozaj chceme , aby sa z centra Banskej Štiavnice stal skanzen bez trvalých obyvateľov, iba zbierka hotelov, penziónov, apartmánov, zimmerfrei a žúriek? To je cieľ mesta svetového dedičstva UNESCO?
Riešenia existujú, vyžadujú však záujem a ochotu verejnej správy a producentov hluku.
