Vždy som si myslel, že Saturday Night Fever je film na spôsob Grease (Pomáda, 1977), že zaspivajme sobi dvoma holosami... predovšetkým preto, že Pomádu som videl a Horúčku sobotňajšej noci predtým nie. A teda nie, že by som sa až tak mýlil, ale predsa…dnešný film má od veselého muzikálu veeeľmi ďaleko.
Samozrejme, asi len málokto by nevedel, o kom sa bavíme, keď sa spomenie názov tohto legendárneho filmu. Saturday Night Fever totiž prinieslo nehynúcu slávu Johnovi Travoltovi, ktorý z nej v podstate žije doteraz. OK, beriem, Pulp Fiction tiež, ale Horúčka a Pomáda...predsa len o čosi viac.
A Bee Gees. Nie je o čom, „Stayin’ Alive”, “Night Fever“, „How Deep Is Your Love“, „You Should Be Dancing“ či „More Than a Woman“ sú vďaka tomuto filmu legendárne záležitosti. A ešte „Disco Inferno“ od The Trammps, samozrejme, čo sa mi páči asi ešte o trošku viac.
Ani neviem, prečo som túto snímku predtým nevidel, lebo nemôžem povedať, že by som ju nechcel vidieť, ale akosi nevyšlo. Nevadí, v rámci nášho seriálu „Grindhouse filmotéka“ sa s ním stretávame, lebo prečo? Preto, že sa 1. mája 1978 objavila na plátne grindhouse kina Times Square na 42nd Street v dvojprograme spolu s ďalšou legendárnou blaxploitation snímkou, Superfly. A aj tej sa budeme venovať, ale to až niekedy nabudúce.
Ale teraz už k tej Horúčke sobotnajšej noci. Musel som ho pozerať na 3-krát, no nie kvôli tomu, že by to bol film nezáživný (a to má takmer 2 hodiny), ale keďže zvyknem chodiť spať pomerne skoro (ak vstávate o 4:30, tak spánok potrebujete), tak som to pozeral cez deň a pri dvoch maloletých deťoch človek musí pauzovať. Čo si budeme hovoriť, film pre deti to rozhodne nie je.
A o čom to vlastne je? John Travolta sa predstavuje v úlohe Tonyho Manera, 19-ročného talianskeho mladíka žijúceho v New Yorku 70. rokov 20. storočia. Samo o sebe je táto veta len málo vypovedajúca o existenčnej kríze v danej dobe. New York bol totiž v tom čase na pokraji finančného krachu, práce veľmi nebolo, štrajky atď...skrátka, radosť žiť. V úvodzovkách, samozrejme.
Tony pracuje ako pomocník v obchode s farbami, no v sobotu je kráľom parketu na miestnej diskotéke 2001 Odyssey. Okrem toho je členom takej tej typickej talianskej rodiny, a čo sa počíta – Tonyho brat Frank (Martin Shakar) je katolíckym kňazom.
A tak sledujeme Tonyho život, ktorý je v podstate jednotvárny. Cez týždeň práca, cez víkend zábava s kamošmi na diskotéke, baliac baby a predvádzajúc svoje tanečné kreácie. Tony berie tancovanie setsakramentsky vážne, podvedome si uvedomujúc, že je to zrejme jediná výnimočnosť, ktorú v živote dosiahne.
Najprv na diskotéke, neskôr v tanečnom klube, kde nacvičuje s partnerkou Annette (Donna Pescow) tanec na nadchádzajúcu súťaž, stretáva Stephanie (Karen Lynn Gorney), ktorá mu padne do oka. Annette tak dostáva padáka a Stephanie sa stáva jej náhradou.
Ako malé medzi-príbehy vnímame problémy Tonyho kamošov, napr. Bobbyho C. (Barry Miller), ktorý dostal svoju priateľku do druhého stavu a teraz sa úporne snaží tento problém nejako vyriešiť, či krízu kňazského života Tonyho brata, ktorý nakoniec dráhu kňaza opúšťa.
Film je to v podstate smutný, dokonca aj vo vtipných momentoch divák – ak dáva pozor – vníma ten pocit beznádeje, ktorý filmom prestupuje v každom zábere.
Najdôležitejšia scéna filmu – aspoň podľa mňa – je Tonyho návrat do obchodu po tom, ako dostal od šéfa padáka. Toto si pozrite a určite vám to dôjde tak, ako to došlo Tonymu.
Čítal som pár recenzií na tento film a niektorí recenzenti z našich luhov a hájov evidentne Horúčku sobotňajšej noci nepochopili. Nechcem sa teraz kasať, že ja hej – lebo čo ak nie, vždy je tu tá možnosť – ale jednu vec viem. Rozhodne to stojí za opätovné zhliadnutie. Síce určite nie hneď o týždeň, ale každopádne má Saturday Night Fever miesto v mojej filmotéke. A ako taký vám ho odporúčam zhliadnuť aj vám, ak ste ho nevideli.
Samozrejme, ako by to bolo, ak by sme si nepustili tú najlepšiu časť filmu:
