Keď sa hovorí o grindhouse kinematografii a exploitačných filmoch, nie sú to len samotné filmy, opotrebovaný celuloid a podobne... Tieto filmy tiež zapĺňajú stránky rôznych filmových fanzinov a časopisov, od tých amatérskych až po tie veľmi profesionálne.
Jedným z najnovších je časopis Grindhouse Resurrection, priamo z rúk jedinečného Petea Chiarellu, známejšieho ako 42nd Street Pete.
O Grindhouse Purgatory, jeho predchádzajúcom vydavateľskom počine, sme už hovorili v samostatnom článku (ktorý sa na blogu zrejme objaví neskôr), avšak s chlapíkom samotným sme sa ešte nerozprávali! No teraz nastal ten správny čas...
Dobré popoludnie, Pete, a vďaka za tvoj čas, ktorý si strávil pri tomto malom rozhovore! Ako sa ti darí v týchto dňoch?
Je mi potešením urobiť to pre fanúšikov. ako sa mi darí? No, v posledných mesiacoch som mal niekoľko zdravotných ťažkostí, ale som nad vecou. Sakra, mám 70 a v sedemdesiatke sa mnohé začína opotrebúvavať. Stále však fyzicky pracujem na svojom pozemku a som rád, že som ešte schopný niečo robiť.
Hovoríme o grindhouse... a grindhouse (a exploitation filmy) je pre teba ako druhá prirodzenosť, tým som si celkom istý. Ktorý bol ten zlomový bod - ak si naň spomínaš -, keď si sa rozhodol, že chceš byť trochu viac než len nostalgický filmový fanúšik a začal si sa venovať aktivitám vo filmovom svete? Mám na mysli... videl som reklamy na DVD vydania filmov pre dospelých s tvojou tvárou, ktoré boli publikované pod názvom "42nd Street Pete presents"... boli to tvoje prvé kroky do sveta publikovania (či už v tlači alebo na videu)?
No, po prvé, nikdy som neočakával, že 42nd Street Pete sa niekam dopracuje. Túto postavu som vytvoril ako žart adresovaný Mikeovi Vraneymu zo Something Weird Video. Ten kúsok, ktorý som natočil, použil na úvody k svojim 8mm materiálom, a potom ma požiadal, či by som nemohol písať. Tak to bol môj vstup. Najali ma, aby som napísal poznámky k niekoľkým filmom Nicka Phillipsa. V tom čase ma napadlo, že by som chcel začať vydávať 8mm peep-loops na DVD. Oslovil som majiteľa Mikea Rasa, či by som to neurobil. Dôvodom, prečo som to chcel urobiť, bolo, že nikto sa nezaoberal históriou týchto vecí. Väčšina zbierok boli len náhodné loops bez akejkoľvek histórie. Chcel som urobiť niečo iné. Mike hovorí, všetci o tom hovoria, ale nikto do toho nedáva peniaze. Hodil som mu na stôl zväzok bankoviek a povedal som: "Kurva, stavím sa, že to bude fungovať." Po viac ako 20 rokoch a troch desiatkach vydaní by som povedal, že to vyšlo. Bol som prvý, kto dal 8mm porno na Blu Ray, ale nešlo to tak dobre, ako som si myslel. Pri tomto vydaní sme urobili Blu a DVD. DVD sa predávalo lepšie, takže som upustil od ďalších úvah o Blu ray.
Poďme sa na chvíľu porozprávať o tých DVD/Blu Ray vydaniach, ak ti to nevadí... ako vznikli? Môžeš našim čitateľom poodhaliť nejakú históriu týchto vydaní? Ako dobre (alebo zle, ak to tak bolo) boli prijaté?
Po tom, čo sme urobili prvé vydanie, som si z neho nevzal žiadne peniaze a Mike tiež nie. Peniaze sme použili na výrobu ďalších dvoch: Superstars of the 70's Stags a The Euro Trash Collection. Chcel som zväzok s rozpoznateľnými hviezdami tej éry a chcel som zistiť, či sa bude predávať europorno predávať. Potom som si uvedomil, že ľudia nechcú priame generické veci, chcú veci, ktoré sa dnes nedajú vyrobiť. Tak som prišiel s kolekciou The Extreme Sleaze Showcase Collection. S&M, B&D, všetky druhy šialených vecí. Išlo to tak dobre, že sme po nej vydali ďalšie dva zväzky. V tom čase sme ešte mohli dostať DVD do niektorých mainstreamových obchodov, pokiaľ neboli hard core. A tak som mal niekoľko striptízových slučiek a z nich sme vydali jedno DVD. Išlo to dobre, tak sme urobili ďalšiu. Potom som kúpil zbierku filmov Joea Bonica. Joe bol známy vďaka tomu, že v 50. rokoch nakrúcal filmy o atómovej bombe. Mal aj "Klub filmov mesiaca", kde ste každý mesiac dostali novú 50-stopovú striptízovú slučku. Do jednej zbierky som ich dal 50 a darilo sa jej veľmi dobre. Čo sa týka toho, ako dobre boli prijaté, no v tomto biznise budete mať vždy svojich kritikov. je to staré príslovie, že z hovna bič neupletieš, ale snažíme sa. Úprimne povedané, je pár takých, s ktorými som nebol veľmi spokojný. Na dvoch DVD sa neobjavujem, pretože som bol v procese sťahovania, takže to bolo trochu na nič, ale celkovo sa tejto rade darilo a stále darí.
Šialenstvo nekonečného zvyšovania poštových sadzieb v podstate zabilo akýkoľvek biznis pre malých podnikateľov za veľkou mlákou. Myslím, že o tom nemôže nikto polemizovať. Plánuješ vydať ešte nejaké to video vydanie len pre americký trh? Alebo vôbec?
Chcem urobiť jedno posledné veľké vydanie, aby som to všetko spojil. Je toho dosť na to, aby som urobil nadupaný box set. To bude moje posledné vydanie, pretože viem, že ľudia si ho stále budú kupovať a podľa môjho odhadu bude mať štyri kompletné diely a veľa vzácnych slučiek. A máš pravdu, ceny poštovného sú vražedné, ale lichotí mi, že ľudia v zahraničí ich zaplatia, aby si mohli naše veci prečítať.
Ako som už spomínal, si aj spisovateľ/autor a vydavateľ. Skôr než sa vrhneme do sveta Grindhouse Purgatory a Grindhouse Resurrection, poďme sa porozprávať o tvojich ďalších publikáciách... najprv sa porozprávajme o tvojich skutočných príbehoch v knihe A Whole Bag of Crazy (ktorej som tiež šťastným majiteľom)... veľmi sa mi páčila a špinavý svet Deuce prostredníctvom jej stránok opäť ožíva... keď sa pozrieme späť, kedy si tento malý zväzok vydal, ako sa naň pozeráš teraz? Si stále spokojný s tým, aký je, alebo by si v ňom niečo zmenil či pridal? Som si celkom istý, že čitateľom Grindhouse Purgatory sa páčil rovnako ako mne, však? Nemá zmysel pýtať sa na nadšené pozitívne recenzie... stretol si sa však niekedy s negatívnou recenziou na túto knihu?
Po knihe A Whole Bag of Crazy bude nasledovať pokračovanie, práve v čase, keď toto píšem, sa upravuje. Čo sa týka spätného pohľadu na ňu, nič by som na nej nemenil. Vydarila sa veľmi dobre. Na jednom stretnutí, na ktoré som ich zobral, som ich vypredal za dva dni. Keď vyšla, nikdy som nemal žiadne očakávania. Povedal som si, že ak predám 20 kusov, budem spokojný. Za týždeň som ich predal 200 a predávali sa ďalej. Bola to úžasná skúsenosť. Pamätám si len jednu negatívnu recenziu. Ľudia si neuvedomujú, že niektorí ľudia vám dajú zlú recenziu len preto, aby vás upútali. Radi by rozpútali Chcú začať internetovú súťaž v štvaní. Nie, ďakujem. Môj postoj je: "Dobre, chceš rozprávať sračky? Fajn, mám tvoje peniaze, tak si hovor, koľko chceš." Je zvláštne, že aj môj bývalý vydavateľ začal rozprávať hovadiny, pretože moje veci sa predávali lepšie ako jeho. Je to všetko závisť a malichernosť. Týmto nezbohatnem. Robím to, lebo ma to baví a očividne mám pre to publikum.
To nebola tvoja jediná kniha! Vyšla aj kniha Two-Fisted Tales of Times Square. Teraz sa musím priznať, že ju nemám, preto by som ťa chcel poprosiť, aby si ma (a čitateľov) zasvätil... nakoľko je tento titul podobný, nakoľko sa líši od A Whole Bag of Crazy, o ktorom sme hovorili vyššie?
Two Fisted Tales of Times Square je kniha fiktívnych príbehov, ktoré sú založené na niektorých skutočných udalostiach. Predal som ich 50 kusov za 24 hodín. Snažím sa ju dostať aj na Amazon. Môj problém je, že nie som technický typ. Som spisovateľ a priekupník. Takže v tejto knihe je mafia, lovec odmien, ktorý je vlkolak, duch mŕtvej prostitútky, ktorý sa chce pomstiť, upírska kráľovná držaná v bordeli, mafiánsky fixer, ktorý je naozaj dobrý vo svojej práci, nájomný vrah, ktorý vezme zlý džob, a ďalšie. Navyše som vytvoril postavy podľa ľudí, s ktorými som sa stretával. S touto knihou som naozaj spokojný a všetkým, ktorí si ju kúpili, sa páčila. Na túto knihu chystám pokračovanie dve. Jeden fanúšik povedal: " Vráťte späť všetkých ľudí, ktorých ste nezabili v prvej knihe". Ľudia si mysleli, že je to 2. časť mojej autobiografie, ale nie je to tak. Jack Ketchum bol môj dobrý priateľ a dal mi niekoľko tipov, čo nemám robiť. Pištoľnícka trilógia sa mu veľmi páčila. Prial by som si, aby bol stále medzi nami, Jack mi chýba každý deň.
A nezabudnime na tvoju trilógiu Gunfighters of the Drunken Master! Musím povedať, že už samotný názov mi vyčaril nadšený úsmev na tvári a zhodneme sa, že takéto pulpové príbehy sú skvelým doplnkom knižnice každého milovníka grindhouse/exploitation (alebo filmov typu "tak zlé, až sú dobré", ak už teda niekto chce). Som rád, že ešte stále existujú ľudia, ktorí čítajú knihy, a kvôli nim, môžeš zhrnúť túto trilógiu? O čom je? A v neposlednom rade - odkiaľ pochádza inšpirácia pre túto sériu?
Som veľký fanúšik westernov, filmov aj kníh. Mám rád spisovateľov, ako sú William W. Johnston, Ralph Cotton, Ralph Compton a niektorí ďalší, ktorí si neberú servítky. Preto som sa rozhodol urobiť postapokalyptický spaghetti western, predstavte si Mad Max strihnutý El Topom a The Good, the Bad and the Ugly. Vytvoril som si teda vlastnú krajinu, keďže slnečné erupcie zničili zásoby vody s výnimkou tekutín v sklenených alebo plastových fľašiach. Takže sa tu povaľuje veľa alkoholu a tí, čo prežili, sa opíjajú a strieľajú po sebe. hlavný hrdina je The Drunken Master. Jeho ruku so zbraňou zmrzačí súper, a tak vypíše na hlavu toho chlapa odmenu 100 debien vody. Takže máte najhorších z najhorších zabijakov v Pustatine, ktorí sa snažia nájsť tohto chlapa a získať odmenu. Hlavný chlapík je Blindman a jeho zabijácky pes. V skutočnosti nie je slepý, len veľmi blízko vidiaci, takže používa brokovnicu s nábojmi naplnenými mincami, rozbitým sklom, odstrižkami ostnatého drôtu atď.
A potom sa ide na vec, a vznikajú spojenectvá a dochádza k zúčtovaniu. Nakoniec tí, čo prežili, obsadia areál Drunken Mastera. Väčšina takýchto kníh má 200 až 300 strán. Ja som vyškrtol celú tú "vatu" a išiel som rovno do akcie. Kniha burcuje čitateľa od začiatku až do konca. Ľuďom, ktorí ju čítali, sa páčila, a tak som napísal druhú knihu, Unhappy Hour. Tentoraz som použil Isis ako zlých ľudí. Celá ich armáda sa infiltrovala pred haváriou a teraz zabíjajú všetkých preživších, ktorých nájdu, a smerujú k Slepcovi a jeho priateľom. Preto Blindman v boji proti tejto hrozbe hľadá ďalších "preživších", ktorých by ste za susedov nechceli: bývalého mafiánskeho Dona a jeho ochranku, pyromana s cisternou plnou paliva, šialeného kňaza, ktorý chce všetkých zmasakrovať... dvoch bývalých wrestlerov, ostrostrelca s puškou kalibru 50, najrýchlejšieho pištoľníka na svete a preživších členov motorkárskeho klubu Hells Angels. Tento príbeh vás jednoducho prevalcuje od začiatku až do konca.
Kniha 3, Last Call, nuž, ako zloducha som použil Trumpa. Bola napísaná počas jeho posratého prezidentovania a teraz je chorý a potrebuje ľudskú krv, aby ho živila. Ale jeden typ krvi ho môže vyliečiť a hádajte, kto má tú krvnú skupinu? Blindman. Ten je naozaj takmer ako superman a má medveďa-zabijaka. Bol som blízkym priateľom Garyho Klara z filmu Day of the Dead. Tieto knihy sa mu páčili a chcel napísať scenár. Jeho postavu, Steela, som dal do knihy ako postavu. opäť veľa masakrov, ale na konci som to nechal otvorené. Práve som napísal prequel, pretože chcem vydať všetky tri diely v jednom zväzku. Dúfam, že sa tak čoskoro stane.
Tvoje vydavateľské snahy sa nimi neskončili... jedného dňa sa v mojom feede na Amazone objavila nová filmová publikácia s názvom Grindhouse Purgatory. Po prvé - prečo práve takýto názov? Som si istý, že niektoré filmy by mohli byť ako utrpenie, ale som si celkom istý, že to nebolo inšpiráciou pre názov tvojho časáku, však?
Názov Grindhouse Purgatory som vytiahol z ničoho nič. Chcel som urobiť magazín, ale nechcel som byť Fangoria, Horror Hound alebo hororový magazín všeobecne. Grindhouse filmy zahŕňajú mnoho rôznych filmových žánrov a o tom som chcel písať. Ide však o to, že neviem všetko a ani netvrdím, že viem všetko. Takže , podobne ako to urobili Something Weird Video pre mňa, otvoril som dvere každému, kto si chcel vyskúšať písanie. Spisovatelia prichádzali a odchádzali, ale základná skupina zostala a fungovala. Väčšina z týchto autorov prešla do nového časopisu, pretože môj bývalý vydavateľ im klamal, že som "na dôchodku".
GP sa dočkal 20 vydaní (čo je skvelý nábeh a k čomu treba pogratulovať, o tom nepochybujem) a odborníkom i nováčikom priniesol kopec informácií o grindhouse filmoch, zlatom veku videofilmov pre dospelých a dobrých wrestlingových veciach, a to nielen v článkoch, ale aj v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sú s nimi spojení. 20 čísel, to nie je zlé na to, že to malo byť jednorazové vydanie... Tí, ktorí mali možnosť čítať úplne prvé číslo, vedia, že bolo venované pamiatke zosnulého režiséra Andrewa Coppa. Keďže čitatelia u nás doma (na Slovensku), ktorým je tento rozhovor primárne určený, sa vo svete americkej nezávislej kinematografie zvyčajne až tak dobre nevyznajú, môžeš nám povedať niečo o Andym a čo ťa ako vydavateľa GP motivovalo venovať prvé číslo časopisu jeho pamiatke?
V skutočnosti to bolo 21 vydaní. Z prvých troch som urobil výber Najväčšie hity a tie pôvodné som prestal distribuovať. Andy Copp bol môj priateľ a filmár. Keď som bol po operácii rakoviny takmer mŕtvy. udržiaval so mnou kontakt a posielal mi veci na pozeranie. Andyho filmy boli takmer autoportréty, strašne násilné a trochu zvrátené. Bohužiaľ, rozhodol sa svoj život ukončiť. Prečo? Chcel by som to vedieť. Prestal chodiť na miestne zjazdy. Ľudia vždy budú hovoriť, že mal vyhľadať pomoc. Ľudia, kurva, nechápu, že keď ste v čiernej diere depresie, posledná vec, na ktorú myslíte, je telefonovanie. Viem to, pretože som to zažil a je to na nič. V Andym Coppovi sme stratili veľmi talentovaného umelca.
Po tom, čo Grindhouse Purgatory skončil svoju púť, z jeho popola - ako legendárny Fénix - povstal úplne nový časopis... Grindhouse Resurrection! Čím sa líši od GP? Chceš predstaviť nejakých nových autorov? Alebo možno nejakú novú oblasť, ktorej sa bude venovať?
Tu vám prezradím pozadie toho všetkého a ak istú partiu naštvem, tak kurva bohužiaľ. Pokračoval som v tom počas pandémie. Ale začínal som vidieť, že môj vydavateľ začal veľmi žiarliť na úspech časopisu. Články sa začali "strácať" alebo boli pozmeňované Autori sa mi sťažovali, že sa voči nim správa nepríjemne. Na e-maily neodpovedal, potom na mňa osobne zaútočil online. Posledné tri čísla sa stali utrpením. Počas pandémie som sa vyrovnával so stratou šiestich blízkych priateľov a vyrovnával som sa so zdrvujúcou depresiou. Musel som sa od tohto človeka odpútať, pretože som bol unavený z toho, ako ma ohováral. Tak som mu povedal, že s číslom 20 je časopisu koniec. Ten výbuch atómovej bomby na obálke bol jeho "fuck you" voči mne. Tak potom všetkým autorom, ktorých som priviedol, povedal, že som "na dôchodku" a že začínajú vydávať "nový" grindhouse magazín. No to bola obrovská lož a ja som svojim ľuďom povedal, že zďaleka nie som na dôchodku. Tak mi zavolal John Shatzer, jeden z autorov, a povedal, nechaj ma to upravovať, nech to pokračuje. Tak som sa všetkých opýtal, či chcú pokračovať, a tak sme aj urobili. To, čo v starom časopise zaberalo 90 strán, sme zmestili do 68 strán v prvom čísle a v skutočnosti sme mali viac obsahu. v druhom časopise bolo veľa zbytočného miesta. #Číslo 2 má takmer 100 strán, pretože som dostal exkluzívny rozhovor s Williamom Wincklerom, ktorý som mohol skrátiť na dve časti, ale podľa mňa by to bola len snaha predať ďalšie číslo a použiť to ako návnadu. Nie, č. 3 sa bude predávať samo o sebe. Vlastne Bill prišiel za mnou, aby som urobil rozhovor. Takisto aj Mike Lacky zo Street Trash. Získal som kopu nových autorov. Rocky Calivito píše skvelú beletriu. Starý priateľ Bill Karnschimdt rozdával letáky masážnych salónov na 42. ulici, tak mi začal posielať veci. Potom ďalší chlapík s paperbackovými knihami typu grindhouse. Rozdiel medzi týmito dvoma časopismi je v rozmanitejších článkoch, bez cenzúry a urobili sme sekciu Monster kids s monster mágmi zo starej školy, pôvodnými filmami z kina Chiller a ďalšími, ktoré ešte prídu. Navyše ľudia, ktorí nový magazín formujú, sú zapálení pre svoju prácu. Majú svoj vlastný magazín Midnight a Eric a Angie Wrightovci sú super ľudia a výborne sa s nimi pracuje. Je príjemné, že sa nemusíte báť o to, či sa veci urobia správne, pretože teraz sa všetko robí správne. Chcem len dostať svoj a ich časopis na Amazon, aby fanúšikovia videli, čo sme urobili.
Grindhouse Resurrection sa zatiaľ dočkal dvoch vydaní. Dúfam, že časopis bol vzkriesený k večnému životu vydávania! Plánuješ popri vydávaní časopisu aj nejaké ďalšie aktivity? Alebo sa sústredíš len na samotný časopis?
Nie som si istý, čo myslíš tými aktivitami. Skončil som s účasťou na zjazdoch z mnohých dôvodov. Momentálne využívame miestnu tlačiareň, takže časopis môžete dostať len odo mňa alebo od redakcie Midnight. Ako som povedal, chceme osloviť viac fanúšikov a pracujeme na tom. Píšem aj pre iných. Práve som napísal niečo pre ďalšie vydanie Cryptoid Cinema od Stevea Bissetta. Potom som urobil niečo pre ďalší Spaghetti Western Digest, plus Euro Cult Cinema. Potom mám kanál na Youtube, kde sa snažím nahrať aspoň pár epizód týždenne. Zostávam zaneprázdnený, lol.
Blíži sa koniec tohto rozhovoru... grindhouseová éra je celkom pevne daná, ako sa hovorí "ak sa to premietalo v grindhouseovom kine, tak sa to môže klasifikovať ako grindhouseový film". Aký je váš názor na takzvaný "nový grindhouse", keď sa moderní filmári snažia napodobniť vzhľad a atmosféru (ahoj, Quentin, ahoj, Robert!) starých grindhouseových filmov?
Noví filmári môžu napodobňovať, čo chcú, ale ak nevlastníte stroj času, grindhouse film nenatočíte. Čo sa týka Quentina Tarantina, je to zlodej, jednoducho a jasne. Kradne z filmov, o ktorých si myslí, že o nich nikto nevie. Pravdou je, že Tarantino nikdy nevkročil do skutočného grindhousu, stačí si to spočítať. Robert priznáva, že nikdy nevkročil do grindhousu, ale chápe to. Planet Terror sa mi páčil. Deathproof by bežal dva dni kvôli odpisu daní, pretože by nikto nezaplatil za to, aby ho videl. Mnohí z týchto ľudí nechápu, že dôvod, prečo mnohé z týchto filmov fungovali, bol ten, že ich predtým nikto nenatočil. Všetky tieto žánre, blaxploitation, motorkárske filmy, kanibalské filmy, spaghetti westerny, mondo filmy atď. vydržali len 5 až 7 rokov a potom zanikli. Toto kúzlo sa už nedá obnoviť, pretože už bolo vytvorené, a to dobre.
OK, a to je pre dnešok všetko, vážení! Ďakujem ti, Pete, za tvoj čas, ktorý si venoval odpovediam na otázky... nejaký záverečný odkaz fanúšikom grindhouse a exploitation filmov, nech sú kdekoľvek?
V prvom rade ti ďakujem, že si mi dovolil podeliť sa o tieto veci. Od tohto rozhovoru robím svoje veci už viac ako 30 rokov. Stálo to za to? Áno aj nie. Už zosnulý slávny Sid Haig mi povedal: "Musíš mať naozaj hrubú kožu, aby si mohol robiť to, čo robíme. Či už ide o herectvo, písanie alebo čokoľvek iné, musíš vydržať ústrky, alebo skončiť." Ja som neskončil. Kedysi som robil veľa vecí a áno, niekedy som bol naozaj zlý chlap. Ale svoje skúsenosti som pretavil do vecí, ktoré ľudia chcú čítať a počuť. Najhoršie na tom, čo robím, je strácať ľudí. Gary Klar bol pre mňa ako brat. Jack Ketchum bol mojím dlhoročným priateľom a mentorom viac ako 40 rokov. David F. Friedman zo mňa urobil 42. zlodeja. Sid Haig bol tiež blízky priateľ. Teraz je na sklonku života ďalší veľký priateľ, Gary Kent. Všetci mi strašne chýbajú. Za posledných 30 rokov som stretol niekoľko skvelých ľudí a bolo mi potešením. Čo sa týka mňa, bol som ohromený a pokorený reakciou fanúšikov na to, čo robím. A na záver poviem to, čo by mali povedať mnohé tzv. celebrity: Bez mojich fanúšikov a priaznivcov by nebol žiadny Pete zo 42. ulice. Pokorne vám všetkým ďakujem.
