Príroda sa rozvíja v nadšení z novej jari a na mňa padá jarná únava, že by to jeden bil...ale tak čo si budeme hovoriť, nie je čas na odpočívanie, ľudia si žiadajú informácie (žiadate, že?).
A poďme pekne od podlahy. 17. apríl oslavuje meniny Rudolf, takže som oslavoval meniny aj ja – a ako inak, prácou. Čo už, časy rôznych párty a kadejakých shindigov sú dávno za nami, holt, ako spieva Jiří Zmožek, „už mi, lásko, není 20 let“. A ani 25. Veru.
Ale 17. apríla sa objavujú v našom zornom poli aj nejakí tí oslávenci. Napr. známy skladateľ Jan Hammer oslávil peknú 75ku. A keby ste nevedeli, o koho ide, tak teno pán sa napr. zaslúžil o znelku k seriálu Miami Vice (kde si hlavnú úlohu zahral Don Johnson). Len tak na okraj, minule ma chytila „šaľka“ (ako my, východniari, hovorievame) tento seriál si pozrieť...ale stihol som zatiaľ len úvodnú epizódu. Nevadí, času je dosť.
“Crockett’s Theme” sú v podstate zhudobnené celé 80. roky 20. storočia, nech si hovorí kto chce, čo chce. Tú melódiu pozná snáď každý:
Pri písaní týchto textov objavujem také zaujímavé veci a interpretov… pritom mnohé skladby poznáme takmer dokonale, no nikdy mi nenapadlo pátrať po ich pôvode. A tak som prakticky až tento týždeň naďabil na meno Jamesa Lasta, skladateľa a vedúceho big bandu… no a potom už len stačí dodať kolaboráciu s Gheorghe Zamfirom a každému bude jasné, o čo ide:
...ale neodpustím sí ani túto, lebo polku môžeme:
Speváka Billyho Furyho 40 rokov po jeho smrti u nás asi nebude poznať mnoho ľudí, ale aj on by 17. apríla oslavoval. Jeho nedožité 83. narodeniny si pripomenieme aj my jeho singlom „Once Upon a Dream“:
Michael Sembello je ďalším príkladom toho, aké super hudobne 80. roky boli. „Flashdance“ sa objavil aj v našich socialistických kinách (tiež som vtedy nevidel, čo už, nemal som dostatočný počet rokov, haha), a „Maniac“ je podobne ako vyššie spomínaná „Crockett’s Theme” či „The Lonely Shepherd“ pevnou súčasťou našej kolektívnej pamäti. Kto sa chce hádať, že nie? A čo sa mi na Michaelovi Sembellovi páči naviac – absolútne nevyzeral ako nejaká hviezda. Tak všetko najlepšie dodatočne k jeho 69tke!
A keď už spomíname „Maniac“ – peckovú pesničku peckovo svojho času prerobili aj francúzski extrémne avantgardní metláci Carnival in Coal..u nich síce neviem, či 17. apríla niečo oslavovali, ale ich verzia stojí za zmienku:
A 17. apríla oslavovala aj Posh Spice, teda Victoria Beckham, a to pekných 49 rokov. Nemôžem povedať, že by som bol nejakým veľkým fanúšikom (Spice Girls ako komplet, dajme tomu, ale sólové kariéry báb už boli v podstate o ničom), „Out of Your Mind“ bola prvá pesnička v jej sólo kariére, kritici a recenzenti ju svojho času strašne strhali, ale úprimne, nebola vôbec zlá (čo len dokazuje, že občas personálne antipatie hrajú veľkú úlohu):
Z oslávencov, ktorí sviečky sfúkli 18. apríla, spomeniem famózneho bubeníka Mike Manginiho z Dream Theater, a to oslavoval rovnú 60tku. Stále mu to hrá parádne, ale tu si pripomenieme jeho dych berúce sólo na bicie spred dobrých 15 rokov (a možno aj viac), ktoré bolo vlastne prvým mojím zážitkom s jeho hudobníckym umením, posúďte sami:
V New Orleans ešte stále možno stojí ten legendárny „House of The Rising Sun“ o ktorom si pospevovali The Animals, a klávesista Alan Price si 19. apríla zanôtil pri torte s 81 sviečkami (aspoň si myslím :) ). A to možno nie sám, lebo 21. apríla oslávil 76 rokov aj jeho kolega John Weider! Medzi nami, daný song nikdy nie je na škodu si pustiť:
19. apríla oslavoval aj bývalý spevák Black Sabbath, Tony Martin, a to pekných 66 rôčkov. My si ho pripomenieme v piesni „Headless Cross“ z rovnomenného albumu z roku 1989:
20. apríl nás privádza k oslávencovi Craigovi Frostovi z Grand Funk Railroad, ktorý v kapele obsluhoval klávesy, Craig oslávil 75 rokov a my si Grand Funk Railroad pripomenieme v ich klasickej pesničke:
Luther Vandross je už trošku známejšie meno v pop mainstreame aj pre našincov, koniec koncov, kto by nepoznal songy ako „Endless Love“ (s Mariah Carey) či ďalší hit z MTV „The Best Things in Life Are Free“ (s Janet Jackson), medzi inými… Luther by 20. apríla oslávil 72 rokov, no bohužiaľ, už nie je medzi nami (zomrel 1. júla 2005). Mojou obľúbenou piesňou, kde sa objavil aj on, je ale song od Dionne Warwick „That’s What Friends Are For”. A aká to bola zostava!
20. apríl za nami, ale nasledujúce ráno sa už vytešoval legendárny Iggy Pop, tentokrát si na prštekoch napočítal 76 kúskov. Legendárny frontman The Stooges (ale samozrejme, aj sólista) stojí rozhodne za pripomenutie, a ja mám od neho obľúbenú túto klasiku:
Ďalšou legendárnou postavou v hudobnej histórii (ale stále i súčasnosti) je spevák, skladateľ a gitarista nemenej legendárnej kapely The Cure, Robert Smith. The Cure nepatria síce medzi moje obľúbené, ale ich miesto a význam rozhodne nemienim podceňovať či negovať. A ich veselú pesničku o piatku má rád snáď každý:
22. apríla sme si spomenuli napríklad na bubenícku legendu WS Hollanda, ktorý sprevádzal napr. Carla Perkinsa a nemenej legendárneho Johnnyho Casha. Tento bubeník nás síce už – bohužiaľ – pred 3 rokmi opustil, no pripomenieme si ho aspoň takto:
Týždeň ukončíme 23. aprílom, kedy si spomenieme na ikonického Roya Orbisona, ktorý by oslávil 87 rokov. Jeho sólovú tvorbu si pripomenieme klasikou:
Ak by neholdoval alkoholu a drogám, Steve Clark z Def Leppard by mal dnes 63. Čo už, rockoví hudobníci to občas tak majú. Ale pripomenúť si ho treba:
No a nakoniec zablahoželajme aj mladíkovi Joshovi Kiszkovi z Greta Van Fleet, ktorý oslavuje 27mičku! Ach, kde tie roky sú… No chlapcom to hrá dobre, tak nech sa darí aj naďalej:
A ako hovorievalo to prasiatko z Looney Toons (dobre sa pamätám?) ...That's all, folks! :) Tak dovidienia na budúci týždeň!
