Nekomplikovane

Občas prechádzajú cez našu ulicu. Ako milenci pod Eifelovkou. Možno len majú cestu okolo. Hrajú sa, že práve vyšli z malej voňavej parížskej kaviarničky, kde ich namaľoval muž s dlhými vlasmi a prstami špinavými od uhlíka.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (9)

On tlačí káru a kríva. Ona popri ňom pomaličky kráča, pridŕža jeho aj papier, aby im z tej káry nespadol. Separovaný zber ako druh nemilosrdného umenia.
Minulé ráno mala baretku. Bolo chladno. Stretla som ich pri kontajneroch. Ona strážila vozík, kým on hľadal papier. Aby ho mohli naložiť, potom ho odniesť do zberu a kúpiť si odporné škatuľové víno z hyperky, čo sme pili celkom prvýkrát, a budú sa tváriť, že pijú Château Belgrave.
A ostatní budú zatiaľ viesť tie nekonečne dlhé rozhovory pri káve s mliekom o tom, aké je to všetko komplikované na tomto svete.

Opäť išli. Spolu. Krivkajúc popri káre s papierom. Totálne nekomplikovane.
Ako vlastne vyzerá láska?

Alenka Sabuchová

Bloger

Počet článkov: 102
Páči sa: 0x

niekedy sa pýtam, na čo je (toto) všetko dobré. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, pretože...., personal blábol, všimla som si, letom svet(l)om, medzi nami a troma bodkami, tragické páry, občasný denník, strašidlá

Ďalšie články blogera:

Alenka Sabuchová

Vydala som! Nie seba. Knižku!

Neviem, či sem ešte občas niekto zablúdi. Či ma šte občas niekto (pre)číta. Pravdou je, že som uvažovala o zrušení blogu. Teraz, keď mi vyšla knižka Zadné izby.

2. feb 2017
Páči sa: 0x
0

Alenka Sabuchová

Staré príbehy, nové zárezy

Ráno bol po ceste rozsypaný kockový cukor. Bolo asi pol šiestej, zdrhala som od svojho všetkolennierozumného rozhodnutia a chcela som to stihnúť ešte pred svitaním, nech mi tak celý deň nesvieti (v hlave), ale nevydalo.

2. apr 2014
Páči sa: 0x
11

Alenka Sabuchová

O zime a závesoch

Už ani tie polopravdy nie sú, čo bývali. Babička to hovorí o spišských párkoch, že to kedysi „len tak šťuklo, a teraz blato". Ale ja si myslím, že párky nie sú také nebezpečné ako sebaklamy.

25. jan 2014
Páči sa: 0x
5

Alenka Sabuchová

Hladiny

Na to, aby sme o akýchkoľvek časoch mohli hovoriť ako o dobrých, musia najskôr odísť. Musia sa minúť a s nimi veľakrát ľudia, s ktorými sme si nejakým spôsobom ublížili, ale v spomienkovom optimizme zostáva, že sme sa vzájomne niečo naučili. Aby sme neobišli naprázdno. Bez životnej pravdy a možnosti vytiahnuť ju v krčme spolu s podpivníkom, keď už je akože po všetkom. Základné pravidlo všetkého dobrého totiž je, že to už bolo alebo bude, keby ste nevedeli.