Alenka Sabuchová
Vydala som! Nie seba. Knižku!
Neviem, či sem ešte občas niekto zablúdi. Či ma šte občas niekto (pre)číta. Pravdou je, že som uvažovala o zrušení blogu. Teraz, keď mi vyšla knižka Zadné izby.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
niekedy sa pýtam, na čo je (toto) všetko dobré. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, pretože...., personal blábol, všimla som si, letom svet(l)om, medzi nami a troma bodkami, tragické páry, občasný denník, strašidlá
občasný denník
Alenka Sabuchová
Bezvetrie
Život ma kolosálne zhýčkal, spievala grófka za klavírom celkom nahlas v Rudolfine. Herbert ju čiernobielo zvečnil. S jej hrubými prstami a veľkými prsteňmi, ktoré nevidno. Okolo nej fotky žien z 50 – tych rokov, čo mali srdiečkové vykrojené pery, oproti deti, čo si v Rusku za vojny zarábali na chlieb čistením topánok. Chlapec mal veľký kabát a baretku, nebolo mu vidieť do tváre, nejde o hýčkanie. Majú niečo spoločné. Dokumentujú, čo žili, sú uveriteľní, boli tu. Keď nás raz zavesia do národnej galérie, niekto sa možno spýta, či títo ľudia fakt žili, alebo sa tak iba tvárili. Chvalabohu, že mu nebudem musieť odpovedať...
Alenka Sabuchová
Zohriať ruky aljašským slnkom (august 2008)
Včera som našla hnedý zápisník a jeho obsah bol príliš asociatívny na to, aby som ho dočítala do konca. Rok 2006 sa vtedy písal a aby som nebola nudná, nenapíšem zoznam vecí, ktoré boli strašne v trende a na jar ich odvážali smetiari (etnoskune a tak).
