Nonstop ukrižovanie

O druhej na cmiteri je pobožnosť. Čosi o sejmutí pozemského tela a zmrtvychvstaní, tak to povedali pán farár.
Padajú mi oči po včerajšej halloweenskej párty. Nikdy nechodím domov neskoro večer, vždy radšej skoro ráno a vôbec dnes nemám zo seba akýkoľvek pocit pokryteckosti či hanby, pretože bolo skvele a neupieram tým nikomu právo na vlastný sviatok. Ani mŕtvym, ani svätým. Bodka.

Pred nami teta Hana s barlou, tiež má igelitku plnú kahancov, ktoré sa zrazu vysypú, akoby dávno vedeli, že patria na cintorínsku zem. Zbierame jej ich spolu so ženou v dlhom šedivom kabáte a poltopánkach, odkiaľ jej trčia biele ponožky.
Mala dve deti. Chlapec pár rokov miništruje, je trochu zaostalý a zajakáva sa, ale inak je to dobrý chlapec. Rozmaznaný chudobou a ničím . Mávala som s ním nemčinu na základnej. Triedna mu vždy kázala naučiť sa slovíčka, aby ho mohla nechať prejsť, a on sa ich vždy naučil.
Mal mladšiu sestru. Vždy s krátkymi vlasmi a potom už so žiadnymi. Mama mi ešte ako malej hovorila, že jej museli operovať hlavičku. Párkrát po sebe. A to sa nedá bez toho, aby jej neostrihali všetky vlasy. Potom nosila klobúk celý rok, len ja som sa už na to nestihla opýtať, pretože jedného dňa o tretej bili zvony na kostole a stará mama prišla s tým, že to dievča od železnice asi umrelo. Nemýlila sa.
Mali kozu, nemali kúpeľňu a okolo nich dodnes frčia vlaky. Okolo jediného domu pri koľajniciach.

Tak tam stojíme, pred centrálnym krížom a počúvame niečo o nebi a očistci. O pekle ani pol slova. Nechápem, peklo už zrušili? Niekedy mám pocit, že je to celé zavádzajúce . Nie Boh, ale tie veci okolo neho, že si každý povie, čo chce, a myslí si, že má na to právo. Občas ktosi rozsvieti vidinu pekla, povie pár slov o večnom zatratení a potom zhasne .

Kristus na kríži má hlavu akosi príliš nakrivo, nečudujem sa, 24 hodín ukrižovania už pár storočí, ako je starý náš cintorín.
Všetci sme si rovní a o chvíľu si budeme ešte rovnejší, bez ohľadu na vierovyznanie alebo čokoľvek. Je miesto, kde sa stretne viac ľudí ako vo všetkých krčmách sveta, len to už zrejme nebude zďaleka taký žúr. No možno ešte lepší.
Budeme počuť, ako ja teraz, ako sa za nás ktosi modlí litánie, polovica tetiek spieva nech orodujú za nás a druhá polovica, nech orodujú za nich . Nech orodujú za nás, za všetkých, nikdy nevieme, kedy sa to zíde.

Pripaľujem kahance a stará mama mi drží šál a vlasy.
„Len neobhor, prosím ťa, kto ťa bude potom hasiť?“

A Kristus má stále hlavu nakrivo a pokračuje vo svojom nonstop ukrižovaní.