Začiatok konca
Toľko čiernobiela asociácia (sem-tam sú čiernobiele asociácie krajšie než skutočnosť). Celkom farebná realita hovorí o základnom kritériu legendárnosti, a síce, že legendy sa legendami stávajú (či sa nám to páči alebo nie) až po smrti. Tá prišla do ich gangsterskej lovestory veľmi rýchlo.
Bonnie Parker a Clyde Barrow (1930-1934)
Láska na prvý pohľad cez mreže
Stretli sa v roku 1930 vo väzení (kto by to bol povedal). Bonnie, vtedy dvadsaťročná servírka v texaskom Dallase, trávila odpoludňajšie návštevné hodiny pri svojom vtedajšom manželovi, Royovi Thorontonovi, ktorý už tretí rok sedel za ozbrojenú lúpež. (slabosť na darebákov mala zrejme danú, pretože Roya si vzala už vo svojich šestnástich rokoch.)
Vtedy prvýkrát uvidela Clydea. Odpykával si trest za vlámanie a učaroval jej natoľko, že už na druhý deň mu celkom romanticky do väzenia prepašovala revolver a pomohla mu utiecť.
ONA – drobná, životom znudená červenovláska údajne s obrovským literárnym talentom, bola uchvátená myšlienkou života na úteku s kopou peňazí a palcovými titulkami v novinách.
ON – dvadsaťdvaročný syn majiteľa benzínovej pumpy, takmer analfabet, občasný hráč na saxofóne, chcel jej sen premeniť na realitu a tak sa stala súčasťou gangu.
Pôda na príbeh, ktorý mal ešte niekoľko desaťročí poburovať a fascinovať zároveň, bola pripravená.
Mať prachy, nepoznať strach... Naozaj?
Možno s vedomím, že kto zaseje vietor, búrku bude žať, sa rozbehli celkom naplno. Pohlave. Doslova. Nijaký systém, akurát neustále premiestňovanie sa z miesta na miesto (Texas, Oklahoma, Missouri, Lousiana...), v presvedčení, že tak klesá možnosť ich dolapenia. Brali všetko: peniaze v bankách a na benzínkach, tovar, a takmer zakaždým aj auto.
Kto by si však myslel, že rýchla a pomerne priamočiara cesta k peniazom, im priniesla majland, veľmi by sa mýlil. Ich turbulentná, no neúspešná kariéra zločincov im vyniesla dokopy okolo 2000 dolárov, čo bola suma, aj na vtedajšie pomery dosť smiešna, berúc do úvahy, že kvôli nej takmer štyri roky riskovali životy.
Preto už vyššie spomenutý šatník á la James Bond je scinece fiction minimálne tak, ako (filmová) predstava, že prespávali v drahých hoteloch a komfortných skrýšach. Skutočnosť je taká, že ich nocľahmi boli autá a rôzne búdy, lesy či ruiny chátrajúcich domov.
Vrahovia či hrdinovia
Ani označenie profesionálni zabijaci nie je celkom na mieste, lebo ich počínanie malo od profesionálneho zabíjania na míle ďaleko. Celá ich organizácia lúpenia a vraždenia bola totiž postavená na chaose a zmätku, preto o premyslených plánoch či stratégiách rovnako nemôže byť ani reči. Iba chtíč búriť sa proti (ne)spravodlivosti a biede tohto sveta celkom svojským, hoci mierne krvavým spôsobom.
V očiach ľudí sa práve vďaka tomuto "ospravedlňujúcemu" faktu stali vlastne dobrákmi determinovanými biednymi sociálnymi pomermi, v akých sa nachádzali. Stali sa novodobou obdobou Robina Hooda.
Zaľúbení rebeli. Že mali na konte trinásť vrážd, z toho osem strážcov zákona, bola len dépéháčka.
Láska na život a na smrť? Nebláznite!
Ešte vždy však môžeme na obhajobu tejto chtiac-nechtiac sympatickej dvojice tvrdiť, že napriek tomu, že to boli len zle zorganizovaní začiatočnícki zlodejíčkovia, ktorí občas bezdôvodne vystrieľali okolo seba celý zásobník, ich vzájomná zohratosť, vernosť a láska (v dobrom aj v zlom, v maléri aj v base) im dodáva punc nezabudnuteľnosti.
Alebo inak, romantickejšie, nech nie sme príliš realistickí: Clyde miloval svoju oddanú Bonnie až do konca...
No... Miloval ako miloval. Povráva sa, že rovnako miloval aj chlapcov a oddanej Bonnie jeho homosexuálne sklony neprekážali, napokon gang mal aj ďalších mužských členov, ktorým bola oddaná ako Clydeovi.
Čo je na tom pravdy, sa už zrejme nedozvieme.
Koniec na počkanie
Jedno ich však nepopierateľne spájalo od začiatku – vedomie blízkeho konca. Ten prišiel 22.5.1934.
Do pasce ich vlákal Henry Methvin, člen gangu, ktorý sám vystúpil z auta a išiel po sendviče. Clyde si v spätnom zrkadle všimol hromadiace autá, a šliapol na plyn. Cestou zastavili pri nákladiaku Methvinovho otca, ktorému sa nedarilo naštartovať. Netušili, že je súčasťou pasce, ani že o pár sto metrov ďalej na nich už čakal tucet policajtov so samopalmi, ktorí spustili streľbu a ich Ford V8 zasiahlo 217 guliek.
Clyde bol údajne mŕtvy skôr než jeho Bonnie. Tá sa snažila z auta dostať a Clydovi pomôcť. O chvíľu vydýchla aj ona.
Ted Hinton neskôr vo svojej knihe Prepad opísal posledné minúty slávnej dvojice takto: „Videl som, ako Bonnie vypadla z dvier auta, krásna, mladá žena. Cítil som vôňu parfumu, zmiešanú so smradom pušného prachu.“
Nemalo význam dostať ich živých. Efekt ich popularity by sa akurát znásobil a výdavky na elektrické kreslo boli predsa len vysoké.
V strede zradca
Rozstrieľaný Ford
Bonnie na pitevnom stole
Clyde na pitevnom stole
Nech už to bolo akokoľvek, do dejín sa zapísali práve vďaka ich dramatickému, tragickému koncu a zrade, bez ktorej by sa veľké príbehy nezaobišli.
Some day they’ll go down together
And they’ll bury them side by side
To few it’ll be grief, to the law a relief
But it’s death for Bonnie and Clyde.
Bonnie Parker
Len na okraj chcem spomenúť, že údaje o nich sa rôznia. Dátumy, počty, okolnosti, hyperboly, preto upozorňujem, že informácie nie sú a už zrejme ani nebudú stopercentne overené.
Použité zdroje a fotografie:
encyk.sme.sk
rootsweb.com
answerpoint.com
historymatters.com
eva 1-2007, Dušan Taragel
texasranger.org
spsmvbr.cz
