
Vstup len pre intelektuálov
Ozdoba literárnych salónov a členka intelektuálneho zoskupenia Bloomsbury Group , kde sa zoznámila so svojím manželom Leonardom Woolfom. Vyhovoval jej intelektuálnym nárokom, a zároveň rešpektoval jej talent. Bol politológom, publicistom a aktívnym spisovateľom.
Členmi skupiny boli napokon absolventi elitných univerzít, vymieňajúci si názory, skúsenosti a poznatky o kultúre, politike, estetike, umení, literatúre a... sexe. Aby nezostalo iba pri teoretických znalostiach a konzervatívne Anglicko si malo v čase viktoriánskych vežičiek o čom pobúrene šepkať, členovia Bloomsbury Group začali experimentovať podľa zásady „každý s každým“ bez ohľadu na pohlavie či rodinný stav účastníkov.

Život s umelcom
O tom, že Virginia bola naozaj experimentátorka a novátorka, svedčia nielen jej knihy, ale aj ľúbostný románik s poetkou a spisovateľkou Vitou Sackville – Westovou .
To samozrejme nič nemení na fakte, že Leonard bol naozaj milujúcim manželom ochotným splniť jej každé zbožné prianie, nechávajúc jej (možno až príliš) dostatočný priestor na sebarealizáciu, a obetavo sa o ňu staral aj po prepuknutí maniodepresívnej psychózy.
Medzitým sa stihla niekoľkokrát neúspešne pokúsiť o samovraždu, no ani to Leonarda neodradilo, a naďalej robil všetko preto, aby svojej milovanej Virginni spríjemnil pobyt na tomto svete, hoci vedel, že ju to zo dňa na deň čoraz viac ťahá na ten druhý.

Každý si nesieme svoje Peklo
Ťažko povedať, do akej miery jej túžbu po smrti ovplyvnili rodinné tragédie v detstve. Po smrti otca, matky a sestry prišla aj o brata. Zmysel života preto hľadala v písaní. Súbežne s Jamesom Joyceom rozvíjala novátorskú rozprávačskú metódu „prúdu vedomia“ .
Jej obrovský talent bol a je nesporný. Možno daňou zaň sa stali pravidelne sa opakujúce návaly ťažkých depresií striedajúce sa s neznesiteľnými euforickými stavmi.
Než sa definitívne rozhodla skoncovať so životom (1941), napísala 9 románov, 45 poviedok a takmer 500 esejí.
Po vypuknutí vojny sa pred bombardovaním ukryli na vidiek. Ich londýnsky byt bol zničený, čo bolo pre Virginiu posledným podnetom, aby urobila niečo, čo už tak dávno plánovala. Napísala 2 listy na rozlúčku. Jeden sestre Vanesse a druhý Leonardovi. Obliekla si kožuch a odišla sa utopiť do studenej kalnej rieky Ousy...
Niektorých ľudí nepochopíme počas ich života, a tak sa snažíme aspoň z odkazu, ktorý nám tu zanechali. Ten Virginiin, hoci vôbec nie je jednoduchý, odporúčam: Orlando, Jakubova izba, K majáku, Pani Dallowayová...
Použité informácie a fotografie:
wikipedia.sk
liveslessordinary.wordpress.com
eva 1/2007, Dušan Taragel
britannica.com