Je koniec piatkovohodinovým sľubom. Potom vyzeráme, že nevieme napočítať do šesťdesiatich minút a ísť domov. Ako tí policajti včera, čo kontrolovali občianske a asi tri minúty odčítavali 2008 mínus 1989, aby im nakoniec vyšlo, že asi tých osemnásť predsa len mám. Matika je svinstvo, ja viem, preto som ich vôbec nenáhlila a počkala, kým si to prepočítajú.
Kvietok mi včera zas tlačil do hlavy kaleráby. Nepochopil, že na to som už príliš stará. Keď videl, že sa nechytám, začal o bakalárke, aby vyzeral inteligentnejšie. Čo ma po jeho bakalárke. Maturujem z NOS - ky a tiež som mu nezačala rozprávať, ako Bacon pchal sneh do kurčaťa, pretože chcel zistiť, či chlad konzervuje rovnako mäso ako soľ.
Odkedy býva pravidelne triezvy, už s ním nie je reč. A strašne si dáva pozor na to, čo povie. Predtým vyklopil aj to, čo si myslel, že nevedel. O Ernestovi a tak, hoci som svetosvete tvrdila, že ma už absolútne, ale absolútne nezaujíma. Ha!
Ako vtedy, keď sa zlámal na exhibícii. Po tom všetkom som si chcela myslieť tak ti treba, chlapče, konečne ti niekto ukázal, ako sa padá na hubu, a namiesto toho srdce od strachu v krku a pohľad dohora Bože, nech sa mu nič nestalo. Bola by som bežala v snehu hoci aj v balerínkach (ale nie v tých najnovších od Baťu, ale v dákych z minulej sezóny) , a potom som si uvedomila, že tu asi nie je všetko s kostolným poriadkom, keď som ešte kvôli nemu ochotná rozbiť baleríny. Bieda, veru.
Zuzka volá zdola, že päť plných áut fízlov ide, ostaňte hore, lebo viete akí fešáci, kokooooooos.
Prišlo ich asi dvadsať z colnej správy aj so psom. Dada ho chcela silou – mocou pohladkať, lebo jemín, komisár Rex, komisár Rex, ale hovorím jej, že to je protidrogový pes a až sa ho chytí, tak zblbne, lebo už nebude cítiť nič, iba ju, a tak si dala povedať.
Ale neprišla mestská telka, dokelu. Cebo už chcel pozdravovať priateľov a známych, lebo je strašný kariérista a uvedomuje si, že treba využiť každú príležitosť.
Namiesto toho sme si išli kúpiť langoš k Hrôze, pretože sme boli hladné a Lukáš sa niekde stratil, tak sme šli samy, nie kvôli emancipácii, ale kvôli hladu. Cestou späť šla Kučeravá iba v tielku, lebo asi hodinu musel pes ňuchať, a tak sa nik nedostal dnu ani po veci. Rozbitý piatok. A vôbec nie spôsobom, akým sme si predstavovali. Na to, že už mal byť oficiálne posledný v tomto dvojtýždní , bol mierne nanič. Ale máme pekných colníkov, aspoň z toho sa treba tešiť. A psa, ktorého za tých pár ušúľaných mariškových cigariet, čo našiel, isto povýšia na mestskom úrade a napíšu o ňom článok do regionálneho dvojtýždenníka. Krása. A potom, že sa tu nič nedeje. Kriminalita väčšia než v Palerme.
However, prišla som domov o pol druhej, čo sa mi stalo asi druhýkrát v živote, a najhoršie je, že o tom nikto nevie, lebo všetci spali. Pretože keď prídete o pol piatej, rodičia stoja pri dverách a pripravujú si úvahu na tému Takto sa chodí domov? Ale ak prídete hodinu po polnoci a pri všetkej slušnosti, oni spia! Potom mi to ale došlo. V tých rodičovských príručkách, ktoré všetci povinne fasujú, im zrejme radia dať si budík na pol tretiu, potom urobiť dve diery do záclony, aby to vyzeralo, že ju celú noc od strachu o vás obhrýzali, a tú hodinku – dve počkať. Presne tak je to. A ak prídete pred zazvonením budíka (s čím u svojich nepodarených detí, pravda, nepočítajú), zistíte, že vlastne kašlú na vás, len ich rodičovská povinnosť im káže raz – dvakrát do týždňa predniesť pár teplých morálno – výchovných slov na vašu adresu. Napokon, všetkých nás to čaká, takže počúvaj, mlč a prikyvuj, radí zlaté pravidlo, ktoré každý pochopí v inom čase a termíne, že hádať sa neoplatí, lebo to sa ti všetko vráti na tvojich deťoch! A oni o tom niečo vedia, lebo im sa to zrejme práve vracia.
